Včerajšia návšteva prezidentky Zuzany Čaputovej zanechala v nejednom z dobrovoľníkov hrejivý pocit na duši za dobre odvedenú prácu. Podľa slov veliteľa transportu utekajúcich z hraničných prechodov do žilinského Campu, Patrika Sventeka, prezidentka mala na úvod krátky predslov, v ktorom sa prihovorila dobrovoľníkom. „Prihovorila sa asi dvadsiatim organizátorom, možno z dvestopäťdesiatich dobrovoľníkov, ktorí sa neustále zapájame do chodu Campu. Milan Dubec predstavil Camp, povedal ako fungujeme, čo sa tu deje, následne nás jednotlivo predstavoval, čo je našou konkrétnou úlohou. Čo ma veľmi milo prekvapilo, bolo to, ako sa pani prezidentka zaujímala o to, čo robíme, ako to robíme, ako sme sa k tomu vôbec dostali a následne sa sama pýtala,“ uviedol pre redakciu dobrovoľník Patrik.

Nikoho z dobrovoľníkov, podľa ich slov, pri odpovediach prezidentka neprerušila, zaujímala sa o príbehy utekajúcich a každého si vypočula. „Mňa konkrétne sa pýtala, keďže som veliteľ transportov z hraníc, tak ju zaujímalo čo robím v civile, ako som sa k tomu dostal, ako to na tých hraniciach vyzerá, pýtala sa na financie, ako sme jazdili a podobne. Predstavili sa jej rovnako projekty ako je Ukrainska Spilka, kde sa utekajúcim poskytuje všetka pomoc, každý z dobrovoľníkov objasnil niečo od prvej pomoci, výučby, ubytovania, stravy, vybavovania papierov a tak ďalej. Poďakovala nám za našu prácu, pôsobila na mňa ako veľmi inteligentná dáma. Následne sme ju previedli celým Campom a pokračovala vo svojej návšteve Žiliny ďalej. Na mňa pani prezidentka urobila skôr ľudský dojem, ako ten politický,“ upresnil Patrik Sventek.

„Úprimne, veľmi veľa dobrovoľníkov, s prepáčením, už padá na hubu, lebo sú už na vypätí svojich síl. Pre mňa to bolo také zadosťučinenie, vôbec to na mňa nepôsobilo, že si niekto prišiel urobiť PR, práve naopak. Vysokopostavený politik, akým je aj naša pani prezidentka, si našiel čas, prišiel, poďakovala sa a zatlieskala ona nám, pričom bolo vidno, že má slzy v očiach z toho, čo sme jej rozprávali ohľadom všetkých príbehov a pre mňa to bolo veľké memento toho, že niekto na úrovni prezidentky si váži našu robotu a príde ti osobne poďakovať. Mňa osobne to stretnutie naplnilo ďalšou silou a motiváciou, že to, čo robíme, robíme správne, a mali by sme v tom pokračovať,“ uzavrel pre redakciu dobrovoľník Patrik.