Piaty december 1973. Krátko po dvanástej hodine kráča po lesnej ceste 7 ročná Marcelka. V ten deň ide zo školy skôr, aby postrážila malého brata. Tak sa ráno dohodla s mamou. Do cesty sa jej ale priplieta Vojtěch Běloch. S malým dievčatkom sa najprv dáva do reči, chvíľu kráča vedľa nej. Prehovára ju, aby s ním išla k nemu domov, že jej bude čítať rozprávky. Keď dievčatko odmieta, vymyslí si Běloch historku o tom, že v jeho byte už na dievčatko čaká matka. To Marcelku presvedčí a súhlasí. Úchylák jej však prikáže, aby išla za ním pár metrov. Situáciu má pod kontrolou a dopredu premyslenú. Dáva pozor, aby si ich spolu nikto nevšimol.

Po príchode do bytu ale Marcelka zisťuje, že mamina tam nie je a nekonajú sa ani sľúbené rozprávky. Naopak. To, čo dievčatko čaká, je ako z hororu. Vojtěch Marcelku vyzlieka a pohlavne zneužíva. Dieťa sa po celý čas snaží brániť a plače. Chvíľu to vyzerá to tak, že ju už už pustí domov. No vtom mu vystrašené dievčatko povie, že všetko porozpráva svojej matke. Tieto slová rozbesneného pedofila vyľakajú. Do basy ísť nechce, nebolo by to prvýkrát. Dievčatku teda viaže cez oči šatku a opäť ju sexuálne zneužíva. Hneď po tom jej krk obopína svojimi rukami a silno stláča. Dieťa zomiera. Nehybné telo necháva v byte a odchádza do obchodu. Dostal totiž chuť na pivo.

Medzitým už rodičia po svojej malej dcérke pátrajú. Na nezvestnosť upozorňuje aj hlásenie v obecnom rozhlase, počuje ho aj vrah. Vo svojom byte stále ukrýva telo obete. Jeho plán je jasný: tela sa musí rýchlo zbaviť. Berie jutové vrece, natlačí doň telíčko dievčatka, zaviaže a ukryje ho v pivnici. Po zotmení vrece s mŕtvym telom z pivnice berie, sadá na motorku a poviazané vrece k svojmu telu priväzuje švihadlom. Odvezie sa do lesa, kde oblečenie dievčatka rozhadzuje, jej školskú tašku rozreže a hádže do potoka a bezvládne telo zahrabáva a prikrýva konármi. V tom čase už nezvestné dieťa hľadajú desiatky ľudí.

Náhodní svedkovia medzitým polícii nahlasujú podivnú jazdu muža na motorke. Policajti teda Bělocha berú. Držia ho v cele. Tam sa pološeptom modlí, aby napadol sneh. Nechce, aby les vydal telo dievčatka.

Mŕtvolku Marcelky sa podarí nájsť až na siedmy deň. Rozbieha sa vyšetrovanie. Hlavným podozrivým je Běloch. Ten však svoju výpoveď neustále mení, zahmlieva, vyhovára sa. No napokon priznáva, že okrem Marcelky, ktorú aj zavraždil, zneužil viac detí.

V čase vraždy žil v dome oproti obchodu, kde pracovala matka dievčatka. On tam chodil často po pivo, je teda možné, že dievčatko, ktoré s mamou v predajni trávilo veľa času, si dopredu vytipoval. Keďže ho Marcelka z videnia poznala, prehovoriť ju bolo preňho jednoduchšie.

Vojtěch Běloch vychodil iba päť tried základnej školy. V čase, keď vraždil, bol ženatý a mal a tri deti. Už vtedy mal za sebou zvrátenú minulosť. V roku 1958 ho odsúdili na 10 rokov väzenia za pohlavné zneužitie troch detí vo veku 8-11 rokov. Z basy ho podmienečne pustili po odpykaní 5 rokov. Ani podmienka ho ale od sexuálneho besnenia neodradila a pohlavne zneužil 10 ročné dievča. Odsedel si teda ďalších päť rokov a z basy vyšiel na jar 1970. O tri roky opäť zneužil ďalšie dievčatko. Tentoraz však aj vraždil.

Sexuológ u Bělocha zistil sexuálnu deviáciu s prvkami fetišizmu, súdni znalci sa vyjadrili, že jeho náprava nie je možná. Duševnou poruchou ale netrpel, aj keď sa o tom snažil presvedčiť vyšetrovateľov aj sudcu. Dokonca písal listy manželke, aby dosvedčila, že duševne chorý je.

Vojtěcha Bělocha odsúdili na trest smrti. Vraha popravili v roku 1975.