Okresný súd jej vymeral trest odňatia slobody v trvaní 17 rokov. Rozsudok nie je právoplatný, obe strany si ponechali zákonnú lehotu na prípadné odvolanie.

Tragédia sa stala v júli 2025, keď Simona B. volaním na tiesňovú linku zalarmovala z brehu Liptovskej Mary záchranárov s tým, že jej dieťa sa topilo a snaží sa ho oživiť. Následné policajné vyšetrovanie však ukázalo, že dieťa malo suché oblečenie a mŕtve bolo už hodinu pred príchodom záchranárov. Podľa obžaloby svojho syna usmrtila kombináciou škrtenia a hrdúsenia a využila na to aj vankúš a opasok od župana. Konala pod vplyvom pervitínu.

Prokurátor sa ešte koncom minulého roka predbežne dohodol s obvinenou na znení dohody o vine a treste, ktorej podstatou bol nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 19 rokov. Priamo v súdnej sieni však Simona B. dohodu neakceptovala. V máji po prednesení obžaloby urobila vyhlásenie o vine, v ktorom sa k spáchaniu skutku priznala.

Psychiater Ján Uhrin vo svojom znaleckom posudku skonštatoval, že obžalovaná nie je duševne chorá. Diagnostikovali u nej syndróm závislosti od pervitínu. Má tiež nevyrovnanú osobnostnú štruktúru s dominantnými rysmi emočnej nestability a impulzívnosti.

Prokurátor vo svojej záverečnej reči navrhoval pre obžalovanú trest v trvaní 20 rokov, obhajca navrhol 15-ročný trest. Súd nakoniec obžalovanej vymeral trest odňatia slobody v trvaní 17 rokov, ktorý si odpyká v ústave na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň jej bolo nariadené ochranné protitoxikomanické liečenie.