Bellan: Spomienka na jeho čin, aj jeho život!

„Po 83 rokoch od činu sa nám podarilo otvoriť pamätnú izbu Jozefovi Gabčíkovi, poslednému z výsadkárov, ktorí zahynuli v Prahe po atentáte. Má byť nielen spomienkou na jeho čin, ale hlavne na jeho život,“ povedal pre SP 21 autor a realizátor myšlienky Miroslav Bellan.

Pamätnú izbu návštevníci nájdu v budove zrekonštruovanej železničnej zastávky Rajecké Teplice – Poluvsie. V nej sú na paneloch zoradené jednotlivé etapy Gabčíkovho života, po významných rokoch. Letopočty vypovedajú nielen o významných míľnikoch jeho života, ale aj o tom, čo sa práve vtedy udialo v Rajeckej doline, Československu a aj vo svete.

Je to preto, aby sa návštevníci dokázali vžiť do kontextu a medzinárodnej situácie. Podľa Bellana totiž aj to formovalo Gabčíka, aby sa celým svojím životom dokázal postaviť proti fašizmu.

Miroslav Bellan je od detstva Gabčíkovým obdivovateľom. Dnes hovorí, že jedna časť jeho života, od doby, ako prišiel do Anglicka, až po atentát a jeho smrť, je dnes veľmi dobre prebádaná. Je tu však aj druhá rovina, a tou je jeho detstvo a mladosť, až do doby, kedy odišiel do Poľska, o ktorej sa toho príliš veľa nevie.

Pred vybudovaním pamätnej izby sa Bellan podieľal už aj na vybudovaní Gabčíkovho pamätníka v rodnej obci, a tiež obnove pamätnej tabule na jeho rodnom dome, spoločne so Soňou Vanovčanovou.

„Gabčíka obdivujem od svojich desiatich rokov, kedy som začal čítať literatúru faktu. Myslím si, že ešte aj dnes chýba adekvátne docenenie jeho života a činu v našej spoločnosti. Preto treba ľuďom vysvetľovať, ukazovať a pomáhať im zorientovať sa v jeho živote a význame. Preto sme sa po pamätníku a obnove tabule, rozhodli vytvoriť aj pamätnú izbu. Jej súčasťou bude aj malá prednášková miestnosť, v ktorej radi privítame žiakov škôl. Je v nej aj projekcia, kde si môžu pozrieť film a tiež vypočuť fundovanú prednášku. Máme tam tiež dokumentačné stredisko, kde budeme zhromažďovať artefakty, dokumenty, fotografie, nielen o Gabčíkovi, ale aj o dobe, v ktorej žil. Aj keď jeho pamätníci už nežijú, budeme sa snažiť aj o zdokumentovanie a nahrávanie spomienok, od ďalších ľudí, ktorí ich majú z rozprávania iných,“ prezradil pre SP 21 Bellan.

Pamätnú izbu Jozefa Gabčíka vybudovali v budove železničnej zastávky v Poluvsí. Celková investícia do prestavby a vybudovania expozície, predstavovala 13-tisíc eur. Tisíckou prispeli poslanci žilinskej župy. Na zvyšok sa vyzbierali obyčajní ľudia. Aj z toho Bellan usudzuje, že to malo a má zmysel.

„Zatiaľ bude otvorené na vyžiadanie. Sústrediť sa budeme najmä na víkendy, kedy chodí najviac ľudí. Budeme však vyhodnocovať dopyt a podľa toho otváracie hodiny prispôsobíme,“ uvádza Bellan.

Zaujímavé je, že pamätná izba sa stane súčasťou náučného železničného chodníka zo Žiliny do Rajca. Je jeho prvou zastávkou. Ďalšou je múzeum dopravy v Rajeckých Tepliciach a treťou múzeum telefónov v Rajci. Všetky tri boli zriadené v budove starých železničných budov, ktoré sa už nevyužívali.

Pamätná izba. Zdroj: Facebook/Rajecká dolina

Operácia Anthropoid (Zdroj: TASR)

"Špeciálna vojenská operácia Anthropoid, vedená rotmajstrom Jozefom Gabčíkom a rotmajstrom Janom Kubišom, za pomoci mnohých československých vlastencov, známa ako atentát na Heydricha, sa uskutočnila 27. mája 1942 vo vtedajšom Protektoráte Čechy a Morava. Dodnes patrí k najznámejším činom protinacistického odboja počas druhej svetovej vojny. Ide o jediný úspešný atentát na vysokopostaveného funkcionára Veľkonemeckej ríše," uviedol pre TASR riaditeľ odboru vojensko-historických výskumov a zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.

Podľa českých aj slovenských historikov táto operácia patrí nielen medzi hviezdne okamihy československého odboja v rokoch druhej svetovej vojny, ale zlatými písmenami sa zapísala aj do najnovších dejín Čechov a Slovákov. "Ich odborný názor potvrdzujú aj dobové vyjadrenia britského brigádneho generála Colina Gubbinsa, neskoršieho riaditeľa SOE (Oddelenia pre zvláštne operácie), ktorý po úspešnom vykonaní špeciálnej vojenskej operácie na Heydricha, ocenil statočnosť oboch československých parašutistov slovami, že už v túto chvíľu vstúpili do európskych dejín," zdôraznil Šumichrast.

Skupina Anthropoid bola 29. decembra 1941 vysadená s príslušníkmi skupín Silver A a Silver B v blízkosti obce Nehvizdy pri Prahe. S pomocou domáceho odboja uskutočnili 27. mája 1942 atentát. V tento deň dostal Gabčík o pol jedenástej v ostrej zákrute v Prahe-Libni znamenie, že sa blíži Heydrichov kabriolet. Skočil mu do cesty, spod plášťa vytiahol samopal, ktorý sa mu však zasekol. Preto Kubiš vytiahol z tašky a vzápätí hodil špeciálne upravený granát, ktorý explodoval tesne pri aute, pričom úlomky protektora zranili. Heydrich svojim zraneniam niekoľko dní po atentáte - 4. júna - v nemocnici Na Bulovce podľahol. Pochovaný bol v Berlíne, na jeho pohrebe sa zúčastnil aj nacistický vodca Adolf Hitler. Nacisti odpovedali hromadným zatýkaním, popravami, vypálením a vyvraždením obcí Ležáky a Lidice za to, že poskytli členom odboja pomoc.

Obdobie po atentáte, smutne známe ako heydrichiáda, si vyžiadalo životy tisícok vlastencov.

Počas masových represálií sa atentátnici ukrývali na rôznych miestach. Posledným útočiskom sa pre nich stal Pravoslávny katedrálny chrám svätého Cyrila a Metoda v Prahe, kde Gabčík v beznádejnej situácii 18. júna 1942 spáchal samovraždu. Spolu s ním zahynuli aj ďalší parašutisti: Jan Kubiš, Adolf Opálka, Josef Valčík, Josef Bublík, Jan Hrubý a Jaroslav Švarc.