Marek, ako sa máte? Čo máte nové?

• V zásade nemám nové nič. S rodinkou žijeme už 23 rokov v Norimbergu. Syn Jakub minulý rok zmaturoval, Sebastián má ešte rok pred sebou na gymnáziu a Sárka chodí do piatej triedy na osemročnom gymnáziu. Ja sám som už rok mimo futbalu. Naposledy som trénoval SpVgg Bayreuth vo štvrtej lige, asi 80 km od Norimbergu. Pred tromi rokmi hrali 3. Bundesligu, ale vypadli a potom som tam 9 mesiacov pôsobil ako hlavný tréner. Odvtedy som rok bez angažmánu.

Nechýba Vám už futbal?

• Chýba, samozrejme. Je to prvýkrát , čom mám tak dlhú prestávku od futbalu. Ale som pripravený hneď do toho naskočiť.

Viete o tom, že v Žiline končí tréner Michal Ščasný? Čo by ste povedali, keby vám zavolal Jozef Antošík, alebo Karol Belaník s ponukou, aby ste nastúpili na uvoľnené miesto?

• Ak by prišla takáto možnosť vrátiť sa do MŠK Žilina ako tréner, dlho by som nad ňou nerozmýšľal. Vlastne by som neváhal ani sekundu.

Bavili ste sa už s majiteľom o tejto možnosti?

• Nie. V tejto veci sme zatiaľ neboli v kontakte.

Poďme na inú tému. Je to už 20 rokov, odkedy ste si v Bundeslige vystrieľali kanón pre kráľa strelcov. Ako si na to spomínate?

• To je vec, ktorá je v Norimbergu do dnešného dňa neprekonaná. Zatiaľ sa to nikomu inému nepodarilo. A nepodarilo sa to ani žiadnemu inému Slovákovi. Pre mňa osobne je to niečo výnimočné a úžasné. Futbal je o góloch. Keď sa mi to podarilo, bola to veľká vec, ktorá má dodnes hreje pri srdci.

Pripomínajú si toto výročie v Norimbergu nejako špeciálne?

• Ani nie. V klube na to totiž spomínajú stále. Som prvým, a doteraz aj posledným hráčom Norimbergu, ktorý to dosiahol. Ľudia sa tu o tom stále bavia, stále na to spomínajú.

Na Slovensku to však veľa pozornosti, po tých rokoch, nevyvolalo...

• Pokiaľ ide o úspechy, moje meno sa na Slovensku príliš neskloňovalo nikdy. Ja navyše nie som tip človeka, ktorý by chcel byť denno-denne na pretrase. Vždy si na to spomenie pár priateľov a niekoľko novinárov. Tak tomu bolo aj teraz. Za tie roky som sa už naučil, že za úspech býva človek často odsudzovaný. My, ľudia, si úspech často jeden druhému nedoprajeme.

Zdroj: TASR

Od zisku poslednej klubovej trofeje 1. FC Norimberg, ktorou bolo víťazstvo v nemeckom pohári, uplynulo v pondelok 18 rokov. Vy ste sa oň pričinili výraznou mierou. Ako si na to spomínate?

• Keď sa na to spýtam ľudí v Norimbergu, vnímajú toto obdobie ako jedno z najlepších a najkrajších období za posledné roky. Tá trofej pre ľudí v klube a v meste znamená strašne veľa. Je doslova neuveriteľné, keď si uvedomím, že odvtedy uplynulo už 18 rokov. Tento deň, 26. máj, je pre ľudí v Norimbergu niečím výnimočným. Ľudia nám za to dodnes ďakujú. Aj po rokoch sú, pri spomienke na zisk DFB Pokal, stále šťastní. Museli by ste ich vidieť, aby ste to pochopili.

Dnes je však Der Club, ako 1. FC Norimberg prezývajú, v horšej situácii. Niekoľko sezón sa potáca v 2. Bundeslige, prakticky bez šance na postup. Prečo je to tak?

• Posledná sezóna bola pokojnejšia. V tých predchádzajúcich sa však takmer do konca triasli o záchranu aj v 2. lige. Teraz bola dokonca možnosť dotiahnuť sa na baráž o návrat do Bundesligy. Bohužiaľ, prehrali niekoľko posledných zápasov, a tak o túto možnosť prišli. A keď sa pýtate na to, prečo je klub už niekoľko sezón len v druhej lige, tak to má viacero príčin. Je to hráčska kvalita, zlé nákupy, či predaj kľúčových hráčov. Aj vzhľadom na históriu by sa už pýtalo, aby sa podarilo postúpiť. Či sa to však stane, to sa uvidí.

Zdroj: TASR

Idú synovia vo Vašich šľapajách? Hrajú futbal?

• Starší Jakub áno. Dokonca som ho 9 mesiacov viedol v Bayreuthe, keď prechádzal z mládežníckeho do mužského futbalu. Zvládol to celkom dobre. V poslednej sezóne mal ročnú zmluvu s Norimberským B-mužstvom. Tá mu teraz končí a uvidí sa, čo bude ďalej.

Cítia sa Vaše deti viac Slováci, alebo Nemci?

• Narodili sa v Nemecku, vyrastali tu a žijú tu celý život. Nemecko je pre nich domovom číslo jedna. Slovensko je pre nich krajinou, kde radi cestujú za rodinou, radi sa na Slovensko vracajú. Cítia sa tam veľmi dobre, ale doma sa cítia viac v Nemecku. Slovenčinu však veľmi dobre ovládajú, keď prídu na Slovensko, nemajú s jazykom žiadny problém.

Minulý rok ste sa objavili na súpiske Diviny pri Žiline. Aj ste nastúpili?

• Odohral som tam len jeden zápas. Ale ten som si užil. Fakt som sa v ňom cítil veľmi dobre. Bohužiaľ, v tejto sezóne sa mi to už nepodarilo.