Od narodenia Jozefa Gabčíka, ktorý bol vo Francúzsku a vo Veľkej Británii príslušníkom československého vojska v zahraničí, uplynulo v utorok 8. apríla 113 rokov.

Je však celkom možné, že údaj o narodení Jozefa Gabčíka nie je úplne presný. Správcovia neziskovej organizácie Múzeum a pamätník Jozefa Gabčíka Miroslav Bellan a Soňa Vanovčanová totiž uvádzajú, že sa narodil už o deň skôr, teda 7. apríla.

„Podľa záznamu v matrike pokrstených uloženej na Farskom úrade v obci Konská sa 7. apríla 1912 v Poluvsí narodil rodičom Ferdinandovi Gabčíkovi a Márii rodenej Baránkovej syn Jozef. Pokrstený bol dňa 8. apríla 1912,“ uviedli Bellan a Vanovčanová.

Zápis v úradnej matrike narodených zo dňa 14. 4. 1912 však informuje o narodení dieťaťa menom Jozef dňa 8. 4. 1912 rodičom Ferdinandovi a Márii.

„Dátum 8. apríla Jozef Gabčík používal vo svojom živote ako svoj dátum narodenia. Pri nahlasovaní do úradnej matriky zrejme došlo k omylu. V tomto období k takýmto chybám v evidenciách občas dochádzalo. Pri porovnaní viacerých údajov, sme objavili podobné chyby,“ dodávajú správcovia jeho pamätníka, ktorý mu v budove železničnej zastávky v Poluvsí budujú pamätnú izbu.

Oficiálne sa teda Jozef Gabčík narodil 8. apríla 1912 v Poluvsí v okrese Žilina v rodine Ferdinanda a Márie Gabčíkovcov.

"Po ukončení obecnej školy v Rajeckých Tepliciach odišiel do Čiech, kde sa vyučil za zámočníka. Na prezenčnú službu v československej armáde nastúpil 1. októbra 1932 v pešom pluku 14 v Košiciach. Počas nej absolvoval poddôstojnícku školu v Prešove. Po skončení pokračoval v dobrovoľnej službe do konca marca 1937, keď mu záväzok uplynul. Na naliehanie otca ho nepredĺžil, do decembra 1938 pracoval vo Vojenskej továrni č. 4 na výrobu bojových plynov v Žiline, kde sa pri havárii nadýchal nebezpečných plynov," povedal TASR riaditeľ odboru vojensko-historických výskumov a zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.

Následne preložili Jozefa Gabčíka do skladu bojových chemických látok v Skalke nad Váhom. Keď hrozilo, že sklady padnú do nemeckých rúk, vykonal sabotáž. Vzhľadom na riziko zatknutia prekročil slovensko-poľské hranice a v Krakove sa prihlásil do tvoriaceho sa československého vojska.

"Koncom júla 1939 odplával na lodi do Francúzska, kde ho v rámci francúzskej Cudzineckej légie zaradili k 1. pešiemu pluku v alžírskom El Arichá. Po začatí 2. svetovej vojny Gabčíka prepustili z légie a po návrate do Francúzska bol v Agde zaradený do československej brannej moci. Od januára 1940 bol povýšený na rotného," spresnil historik. V júni 1940 sa zúčastnil na bojoch ako veliteľ guľometnej čaty.

V júli 1940 priplával do Veľkej Británie a bol zaradený k 1. pešiemu práporu 1. československej zmiešanej brigády. Za prejavenú statočnosť v bojoch ho vyznamenali Československým vojnovým krížom 1939. V lete 1941 súhlasil so zaradením do výcviku pre zvláštne úlohy a absolvoval rôzne špeciálne kurzy. Po nich sa ako jeden z prvých československých vojakov dobrovoľne prihlásil na plnenie špeciálnych úloh na území okupovanej vlasti.

"V októbri 1941 sa stal veliteľom skupiny Anthropoid, ktorá mala vykonať atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora, SS-Obegruppenführera a generála polície Reinharda Heydricha. Vzhľadom na zranenie druhého člena skupiny Karla Svobodu, ktorého nahradil Gabčíkov priateľ Jan Kubiš a nepriaznivé podmienky pre let nad okupovanou Európou, sa ich vysadenie oddialilo," objasnil Šumichrast.

Skupina Anthropoid bola 29. decembra 1941 o 02.24 hodine vysadená s príslušníkmi skupín Silver A a Silver B v blízkosti obce Nehvizdy pri Prahe. S pomocou českých vlastencov uskutočnili 27. mája 1942 atentát na Heydricha. V tento deň dostal o pol jedenástej v ostrej zákrute v Prahe-Libni znamenie, že sa blíži Heydrichov kabriolet, Gabčík mu skočil do cesty, ale zasekol sa mu samopal, ktorý skrýval pod plášťom. Kubiš preto vytiahol z tašky granát, trafil auto a úlomky protektora smrteľne ranili. Heydrich svojim zraneniam niekoľko dní po atentáte - 4. júna - v nemocnici podľahol.

Nemeckou pomstou sa stalo hromadné zatýkanie, popravy, vypálenie a vyvraždenie obcí Ležáky a Lidice za to, že poskytli členom odboja pomoc.

Počas vlny masových represálií sa ukrývali na rôznych miestach. Posledným útočiskom sa pre nich stal Pravoslávny katedrálny chrám svätého Cyrila a Metoda v Prahe, kde Gabčík v beznádejnej situácii 18. júna 1942 spáchal samovraždu. Spolu s ním zahynuli aj ďalší parašutisti: Adolf Opálka, Jan Kubiš, Josef Valčík, Josef Bublík, Jan Hrubý a Jaroslav Švarc.

"Úspešný atentát na Heydricha vyvolal veľký medzinárodný ohlas. Predstavitelia československej vlády v Londýne ho využívali pri presadzovaní požiadaviek v rokovaniach so spojencami. Úspešnosť ich postupu potvrdzuje aj historický fakt, že Veľká Británia 5. augusta 1942 odvolala podpis pod Mníchovskou dohodou a 29. septembra 1942 sa k tomuto kroku pripojil aj Francúzsky národný výbor," uviedol pre TASR Peter Šumichrast.

Jozef Gabčík, ako pripomenul záverom historik, bol za prejavené hrdinstvo niekoľkokrát posmrtne povýšený a vyznamenaný. V roku 2015 ho prezident SR vymenoval do hodnosti brigádneho generála in memoriam a v roku 2017 do hodnosti generálmajora in memoriam.