Je 22. august 1978. 27-ročný Jozef Slovák sa vo vlaku zoznamuje s Juhoslovankou Blažicou. Nič netušiaca žena s ním debatuje a on ju pozýva na prechádzku do lesa na Železnú studničku. Po chvíli ju ale začne obťažovať, vyzlieka ju a vyžaduje sex. Ona ho odmieta, bráni sa, no v útočníkovi sa stupňuje agresivita. Napokon ženu udusí a bezvládne telo ťahá hlbšie do lesa. Tam ho prikrýva konármi. Časť jej oblečenia páli priamo v lese, ostatné berie zo sebou a doma ho, aj s osobnými vecami zavraždenej ženy, daruje svojej priateľke.

Prejdú štyri roky a bezcitný vrah si vypočuje verdikt súdu. Do basy ide na 15 rokov. Tie si odpykáva v Leopoldove. Po ôsmich rokoch, 10. marca 1990, ale múry väznice opúšťa. Vďačí za to amnestii vtedajšieho prezidenta Václava Havla. Jeho besnenie však nadobudne ohavné rozmery.

Na slobode je necelé štyri mesiace, keď sa opäť uchýli k príšernému činu. Je 4. júl 1990. Východniarku Moniku, ktorá má iba 18 rokov, spoznáva v Prahe a spolu sa vyberú na výlet do Konopišťa pri Benešove, vzdialeného asi 50 kilometrov. Vyláka ju do zámockého parku a tam zrazu vyťahuje plynovú pištoľ. Z nej na vyľakanú ženu vystrelí asi osem rán. Nervovoparalytický plyn ženu omámi. Útočník berie do rúk palicu a niekoľkokrát ňou ženu mláti do hlavy. Tá útoku podlieha. Vrah berie lup: 2 400 amerických dolárov, 800 nemeckých mariek, 16 000 rakúskych šilingov, prsteň a make up. Telo ťahá do lesa a prikrýva konármi. O týždeň sa ale na miesto svojho ohavného činu vracia, a do vrecka nohavíc žene vkladá lístok na vlak z Českých Budějovíc. To aby pomýlil políciu.

Pár dní na to sa opäť vo vlaku zoznamuje s mladou ženou. 18 ročná Vladislava cestuje do Bratislavy za priateľom. Slovák ju ale vyláka k televíznemu vysielaču Kamzík. Ženu zrazu lakťom prudko udiera do krku a ona zraneniu podlieha. Telo tak, ako aj telá predtým, odtiahne do lesa a zamaskuje konármi. 15. októbra 1990 Slovák nastupuje do výkonu trestu na osem mesiacov. Na svedomí má nedovolené ozbrojovanie, no o vraždách, ktoré má na krku, vtedy nemá nikto ani len tušenia. V júni 1991 opúšťa brány väznice, no už pár dní po tom vraždí opäť.

Dvadsiateho šiesteho júna 1991 vyhľadá 22 ročnú Dianu, matku malého syna. Kontakt na ňu má od spoluväzňa, je to jeho priateľka. Slovák sa jej predstavuje ako kapitán Zboru nápravnej výchovy a tvrdí, že jej za 250 korún sprostredkuje stretnutie s priateľom v base. Tá sa stretnutiu poteší a súhlasí. V tej chvíli netuší, že už sa k svojmu malému synovi nikdy nevráti. So svojim vrahom odchádza do lesa, kde ju on niekoľkokrát udiera do hlavy a krku. Žena zomiera. Aj jej telo ukryje.

Neuplynie ani mesiac a na Železnej Studničke stretáva 18 ročnú Annu. Pozná sa s ňou už nejaký čas, zoznámili sa v byte jej mamy, keď im, pod cudzou identitou, ponúkal šperky na predaj. Chvíľu sa rozprávajú, keď Slovák berie do ruky poleno a ženu ním udiera do hlavy. Anna sa bráni doslova zubami-nechtami, no na záchranu života jej to nestačí. Vrah ju škrtí opaskom a žena napokon zomiera. Jej telo ukrýva vo vysokej tráve, zamaskované konármi. V tejto lokalite vraždil už po druhýkrát. Práve tu totiž spáchal svoju prvú vraždu v roku 1978. Po ohavnom čine ide spokojne na návštevu matky zavraždenej Anny. S nič netušiacou ženou má pohlavný styk.

Dva dni po vražde Anny ale Jozefa Slováka berú policajti. Pri sebe má nelegálne držanú zbraň. Na tele má modriny a škrabance, ktoré mu pri zápase spôsobila Anna. K jej vražde sa priznáva, sám im miesto činu aj ukazuje.

Jozef Slovák bol celkom až 8 krát súdne trestaný. Súdni znalci u neho zistili nadpriemernú inteligenciu a označili ho za psychopata. V jeho povahe prevládala agresivita, výbušnosť a vysoký egocentrizmus. Sexuálnu úchylku však nezistili, hoci útočil iba na mladé ženy. Jeho obete s ním vždy išli ochotne. Slovák sa totiž predstavoval ako vysoký policajný dôstojník, či člen Zboru nápravnej výchovy. Vedel sa aj preukázať, na tento účel mal pripravené sfalšované doklady. Požíval až päť rôznych identít.

Počas vyšetrovania štyroch vrážd neustále zamotával, menil výpovede, vymýšľal si ďalšie obete, aj komplicov. Aj napriek tomu mu nakoniec dokázali štyri vraždy, aj niekoľko ďalších trestných činov.

Jozefa Slováka 20. augusta 1993 odsúdil Mestský súd v Bratislave na doživotie.