Sezónna afektívna porucha (SAD – Seasonal Affective Disorder) je špecifický typ depresívnej poruchy, ktorá sa pravidelne objavuje v určitých obdobiach roka, najčastejšie v jeseni alebo v zime, keď je menej slnečného svetla. Telo a mozog reagujú na tieto zmeny (napr. inak pracujú hormóny melatonín a serotonín), čo ovplyvňuje našu náladu, energiu a spánok. Typické sú príznaky ako:

• zhoršená nálada, strata energie, únava,
• zvýšená potreba spánku,
• zvýšená/znížená chuť na jedlo,
• sociálne stiahnutie sa či strata záujmu o bežné aktivity, záľuby.

Výskum od Zhanga et al. (2024) zameraný na sezónne variácie depresie v reálnych podmienkach na podklade longitudinálnej štúdie ukazuje, že počasie naozaj ovplyvňuje depresiu (symptómy), no nie u každého rovnako. Kým u niektorých ľudí sa s príchodom zimy príznaky zhoršujú, iní reagujú úplne opačne. Meniace sa podmienky ovplyvňujú spánok, úroveň fyzickej aktivity či sociálny kontakt. A toto všetko, či chceme či nie, je úzko prepojené s našou náladou. Vzniká tak jemná sieť vzťahov, kde aj malé zmeny v jednom článku reťazca môžu vyvolať veľký rozdiel v psychickej pohode. Nájdeme pritom rôzne typy sezónnej depresie. Niektorí ľudia trpia viac v zime, iní citlivejšie reagujú na letné horúčavy. To len potvrdzuje, že aj prístup v samotnej terapii by mal byť viac individuálny a prispôsobený konkrétnemu človeku.

Ilustračné foto. Zdroj: pinterest.com

Ako si môžeme pomôcť?

• Treba ísť na svetlo – aj krátka prechádzka počas dňa nám môže pomôcť. Slnečné lúče sú prirodzeným zdrojom energie pre telo aj psychiku.
• Hýbme sa – pravidelná fyzická aktivita zlepšuje náladu a kvalitu spánku. Nemusí to byť fitko – stačí rýchla chôdza alebo malá rozcvička doma v obývačke.
• Udržujme si režim – stabilný spánkový a denný rytmus pomáha mozgu vyrovnať sa s kratšími dňami (aktivizácia je protektívnym faktorom pri depresii či úzkosti).
• Nestrácajme kontakt – vybehnime na kávu/čaj či zavolajme niekomu koho máme radi.
• Dajme tomu primeranú váhu – i keď je prevencia sezónnej depresie výhodná, netreba sa jej desiť, ale brať ju s primeraným nadhľadom. Nie je to klasická depresia, ale skôr depresívne príznaky (symptómy), ktoré sa viažu na určité obdobie. Ak je už ale situácia vážnejšia, obrátiť sa na odborníkov môže byť chytrým krokom s kúskom odvahy.

Je dôležité dodať, že ak sa nájdete v niektorom z príznakov, neznamená to nutne, že máte (sezónnu) depresiu. Seba-diagnostikovanie môže byť prehnané až nebezpečné! Ak máte podozrenie, obráťte sa na odborníkov, najmä na psychiatra či klinického psychológa.

Príbeh z praxe na záver

Aj pre nás je zmena počasia citeľná. Príchody domov, ktoré sprevádza súmrak a šero nie sú však prekážkou pre psa, aby sme nešli spolu na prechádzku. Mne osobne pomáha udržiavať aktívny mód aspoň sčasti aj takýto režim. Inak by bolo ľahké skĺznuť do monotónnosti rytmu práca a večera, spánok.

Naviac, niektoré aktivity si naviac nevyžadujú denné svetlo, ako napríklad plaváreň, kino a divadlo či stretnutie s priateľmi v príjemnom rozhovore.

Jeden klient sa mi sťažoval na to. Že každú jeseň sa u neho prehĺbi depresia a ťažšie sa z nej dostáva, akoby ho ťahala za nohu nadol. V rozhovore si uvedomil, že ani v lete sa ho depresia, ktorou ako niekoľkoročnou diagnózou trpel, nepúšťa na dlhší čas. Nepomáhala mu jeho utiahnutosť od ľudí, kde jediným pravidelnejším prvkom sociálneho kontaktu boli jeho dve kolegyne v práci a morózny šéf. Začali sme o to viac pracovať na jeho vychádzaní z „ulity samoty“, v čom mu pomohlo aj auto, ktoré si ako „starý sen“ kúpil. Minimálne mal ako ísť raz za čas za bratom, ktorý žil v inom neďalekom meste.

Mgr. Miroslava Školová. Zdroj: neonyx.eu

• Mgr. Miroslava Školová, klinická psychologička, kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), 0903 054 456
• Ambulancia klinickej psychológie NEONYX, Daniela Dlabača 978, Žilina
• neonyx.eu

Článok vznikol v spolupráci s Ambulanciou klinickej psychológie NEONYX. Za obsah a formu tohto PR článku zodpovedá jeho zadávateľ, redakcia nenesie zodpovednosť.