Odlúčenie od rodičov môže byť podľa nej náročné pre každé dieťa - len v inej intenzite. Významnú rolu zohráva osobnosť dieťaťa, predchádzajúce skúsenosti, ale aj to, či ide na tábor s kamarátmi alebo úplne samé. Rôzne typy táborov predstavujú pre deti aj rôznu mieru komfortu a výziev. „Nie je možné stanoviť ideálny vek, kedy by dieťa ‚malo‘ ísť na tábor. Oveľa dôležitejšie je sledovať signály a komunikovať. Pýtajte sa detí, či by na tábor chceli ísť, či by uprednostnili denný alebo pobytový a s kým by tam chceli byť,“ radí Kolbová. Dobré je podľa nej začínať kratšími formami odlúčenia, napríklad dennými tábormi, prespávaním u starých rodičov alebo kamarátov.

Psychologička odporúča ešte pred nástupom do tábora s dieťaťom hovoriť o tom, čo ho čaká, aký bude program, ako to prebieha. „Zdieľajte vlastné pozitívne zážitky, vysvetlite, čo môže dieťa očakávať. Pomáha aj praktická príprava - balenie vecí spolu, spoločné čítanie informácií od organizátora. Čím viac informácií, tým menej neistoty,“ skonštatovala Kolbová.

Ilustračné foto. Zdroj: Freepik.com

Podotkla, že strach z neznámeho je prirodzený, pri separačnej úzkosti však odporúča poradiť sa s odborníkom. Ak dieťa plače alebo váha v deň nástupu, rodičia by mali zostať pokojní a citlivo, no povzbudzujúco reagovať. V prípade, že chce ísť domov, nemusí to hneď znamenať problém. „Rozprávajte sa s dieťaťom, pomenujte jeho emócie, uistite ho, že mu veríte a že smútok je normálny. Ak nejde o vážny dôvod, netreba panikáriť, ale dieťa v jeho samostatnosti podporiť,“ zdôraznila Kolbová.

Psychologička dodáva, že tábory rozvíjajú zručnosti aj sebadôveru, učia tiež samostatnosti a zodpovednosti. Vyzýva rodičov na trpezlivosť, empatiu, a aby dieťa do tábora nenútili. „A nezabúdajte - čas, keď je dieťa v tábore, je príležitosť aj pre vás - na oddych, načerpanie síl a vlastné aktivity,“ uzatvára Kolbová.