Pre Turistickú informačnú kanceláriu mesta Žilina to potvrdil historik, Jozef Moravčík a ďalej dodal, že plaváreň bola otvorená pre verejnosť 6. augusta 1963 a prvý deň ju navštívilo 2 500 návštevníkov.

„V areáli postupne pribudli aj dva otvorené 50-metrové bazény projektované Ing. arch. Stanislavom Tomanom a Ladislavom Levickým. Niektoré technické údaje o novej plavárni: vlastný bazén je 50 m dlhý a 20 m široký, má 8 plaveckých dráh, 1 trojmetrový a 2 jednometrové skokanské mostíky. Nad bazénom je tribúna na sedenie pre 700-800 divákov aj kabína pre reportérov. V poschodových šatniach sú skrinky pre 300 žien a 300 mužov aj hromadné šatne pre školy a kluby,“ priblížil pre TIK mesta Žilina historik Jozef Moravčík.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Na poschodí sa podľa neho nachádza klubovňa a kancelárske miestnosti pre správu plavárne, rozhodcov a trénerov: „Plaváreň má mohutné filtračné zariadenie pre úpravu vody, kritalové kúrenie aj vzduchotechniku. Bazény sú vlastne dva nad sebou- horný je plavecký a dolný uzatvorený, do ktorého sa vypúšťa voda z horného, aby mohol byť vyčistený a potom sa zo spodného bazénu voda opäť vráti naspäť cez filtračné zariadenie. Tak sa dosiahne nielen dokonalé prečistenie vody, ale aj veľká úspora vody, ktorá by sa musela po každom vypustení znova dopĺňať z mestského vodovodu,“ uviedol Moravčík a ďalej pokračoval:

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

„Už v lete roku 1930 vznikol v Žiline plavecký oddiel Československého klubu turistov. Súvisel s dostavbou vojenskej plavárne s rozmermi bazénu 33 x 13 m v priestore Strelnice. Plávanie v Žiline možno považovať za rovnocenné s jeho rozvojom na ostatnom Slovensku. Už koncom 19. storočia postavili plaváreň pre honvédsky pluk, ktorá slúžila až do vypuknutia prvej svetovej vojny. Po vzniku Československa sa Žilina stala posádkovým mestom a pretože nové priestory posádky boli dislokované na Rajeckú cestu od rekonštrukcie starej plavárne sa upustilo a postavili nové kúpalisko pri Rajčianke, ktoré slúžilo nielen na kúpanie, ale aj na výcvik a súťaže. Veľký záujem o plávanie v meste vyvolal snahu o realizáciu novej plavárne, ktorá mala aj malý skokanský mostík a trojmetrovú skokanskú vežu.“

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Podľa dostupných informácií vieme, že v Žiline vznikla Severoslovenská plavecká župa 6. augusta 1934. Osobitne sa konali majstrovstvá župy vo vodnom póle, pričom Žilinské družstvá boli nepretržitými víťazmi.

„Na spoločných podujatiach vystupovali obidva žilinské oddiely ako jednotné družstvo. 5. decembra 1939 slovenská vláda rozpustila všetky telovýchovné spolky na Slovensku. Ako nástupnícka organizácia Klubu československých turistov vznikol Slovenský zväz turistov a lyžiarov, ktorý mal pobočku aj v Žiline. Plavecký oddiel prešiel pod krídla ŠK Žilina. Úroveň plávania silno poklesla,“ ozrejmil Moravčík a ďalej pripomenul, že po roku 1945 pokračoval plavecký oddiel v novej zostave:

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

„Vedením klubu bol poverený Ladislav Berger. Klub vydržal iba krátko, až v 50-tych rokoch sa v Celulózke uskutočnila myšlienka vedúceho prevádzky Ing. Struharňanského prerobiť zimnú záhradu – skleník na plavecký bazén s rozmermi 6 x 13 m. Vznikol tu aj plavecký oddiel Tatran Celulózka. Impulzom do ďalších aktivít bolo najmä víťazstvo na majstrovstvách kraja v roku 1958 v Banskej Bystrici. Plavcov inšpirovalo predsavzatie vybudovať v Žiline prvú krytú plaváreň v Československu. Autorom myšlienky bol L. Dubnicay. Keď v roku 1960 Žilina stratila štatút krajského mesta hrozilo premiestnenie plavárne do Banskej Bystrice. Nakoniec odovzdali novú plaváreň v Žiline dňa 15. júla 1963 do užívania širokej verejnosti.“

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Z historický prameňom sa dozvedáme, že funkciu trénera prevzal už v roku 1960 E. Bratský a bola to vôbec prvá platená funkcia trénera:

„Plavci sa stali súčasťou telovýchovnej jednoty Lokomotíva Žilina. Kvalitatívna zmena nastala po 1. septembri 1964, kedy vznikla prvá plavecká trieda na Základnej škole na Konevovej ulici. Úspechy žilinských plavcov sa hneď prejavili na mnohých celoštátnych pretekoch. Trénermi boli J. Salamánek a J. Počinek, ktorí, žiaľ, náhle zomreli a v žilinskom plávaní nastal určitý útlm. Situáciu sa podarilo stabilizovať až začiatkom 80-tych rokov vďaka pomoci MUDr. J. Hlaváča, ktorý bol v rokoch 1972-1982 členom predsedníctva zväzu plaveckých športov. Miesto plateného trénera prevzal G. Varnai a športové triedy mal na starosti T. Štefánik. Už v roku 1982 sa družstvá mužov aj žien dostali do Slovenskej národnej ligy,“ ozrejmil historik Moravčík pre TIK mesta Žilina.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Celková rekonštrukcia mestskej plavárne sa podľa jeho slov začala 1. septembra 1991 a skončila v roku 1996:

„Vznikol nový Klub plaveckých športov Nereus pod vedením P. Fiabáneho, ktorý sa snažil nadviazať na plavecký oddiel Lokomotíva. Stal sa úspešným pokračovateľom tradícií plávania v Žiline. Pod vedením kvalifikovaných trénerov sa klub snaží zaradiť medzi popredné kluby na Slovensku. Nereus má v zostave tri oddiely: plavecký, triatlonový a vodnopólový. Kým plavecký sa zameriava na výkonnostné a vrcholové plávanie, triatlonový tvorí iba malá skupinka pretekárov, ktorí však patria k špičke na Slovensku. Oddiel organizuje vlastné preteky „Žilinský malý triatlon“. Zrekonštruovaná plaváreň vytvorila základný predpoklad pre rozvoj plávania v Žiline vo všetkých formách. Aktivity bývalých úspešných plavcov viedli 14. júna 2000 k založeniu Plaveckého seniorského klubu. Jeho vedením bol poverený R. Hrmel. Sú v ňom desiatky plavcov, ktorí dosahujú úspechy na národnej aj medzinárodnej úrovni,“ priblížil Moravčík, podľa ktorého medzi úspešné športy v rámci plávania patrí aj plutvové plávanie, ktoré založilo Klub športového potápania Delfín v roku 1973.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

„Oddiel trénoval pod vedením P. Karpiša. Skoky do vody začali svoju činnosť po roku 1964, keď sa ujal vedenia dôstojník E. Wiesner. Trvala iba krátko a určitý rozvoj nastal až po roku 1974, keď namontovali špičkové skokanské mostíky, ktoré sa stali impulzom pre obnovenie činnosti. Družstvo ako jediné na Slovensku organizovalo už od roku 1971 aj vlastnú súťaž „Cena mesta Žilina“. Žiaľ po odchode trénera E. Wiesnera v roku 1993 oddiel ukončil svoju činnosť,“ uviedol pre TIK mesta Žilina historik Jozef Moravčík, ktorý na záver dodal:

Foto: TIK mesta Žilina

„Zrod vodného póla v Žiline je spojený so vznikom plaveckého oddielu Klubu československých turistov. Vodné pólo v Žiline malo širokú základňu a jeho členovia pravidelne vyhrávali miestne súťaže. Počas Slovenského štátu a zákaze účasti židovských športovcov sa oddiel rozpadol. Svoju činnosť obnovil až v roku 1946 pod vedením L. Bergera. Novým impulzom pre vodné pólo bola nová plaváreň. Od roku 1963 viedol oddiel M. Láznička. Úspešnejšie bolo vodnopólové družstvo VTJ Dukla , ktoré vzniklo v roku 1966. Viedol ho E. Wiesner a už v sezóne 1967/1968 sa stali účastníkmi Slovenskej národnej ligy, ktorú aj o rok neskôr vyhrali. Od roku 1970 to už bolo Armádne športové družstvo, ktoré sa stalo súčasťou Armádneho strediska Dukla Banská Bystrica. V roku 1973 dosiahli druhé miesto v ligovej súťaži. Po odchode Armádneho družstva do B. Bystrice, vodné pólo postupne upadalo a v súťažiach pokračovali iba družstvá žiakov a dorastencov. Po uzavretí plavárne v roku 1991 oddiel ukončil svoju činnosť. Na jeho tradíciu sa pokúša nadviazať Oddiel vodného póla Nereus, ktorý vznikol 17. decembra 2002 a má zatiaľ iba žiacke družstvá. Pracuje pod vedením dvojice trénerov R. Zibolen a F. Vacko. Nech sa im darí, aby postupne dosiahli úroveň svojich predchodcov!“

Foto: TIK mesta Žilina

Foto: TIK mesta Žilina

Foto: TIK mesta Žilina

Foto: TIK mesta Žilina

Foto: TIK mesta Žilina

Foto: TIK mesta Žilina

Foto: TIK mesta Žilina

Foto: TIK mesta Žilina