Stridžie dni predstavovali obdobie, keď sa podľa ľudovej viery zlé sily pokúšali ovládnuť svet. Krátke dni, dlhé noci a zimná temnota vytvárali atmosféru, v ktorej ľudia cítili potrebu chrániť sa. Pomáhali si hlukom, cesnakom, zákazmi, ale aj čarami, ktorých cieľom bolo priniesť zdravie, úrodu či vydaj.

Na Liptove boli tieto tradície živé ešte v prvej polovici 20. storočia. Postupne sa spojili s konkrétnymi sviatkami. Informovali o tom zástupcovia Liptovského múzea na svojom webe.

25. november – sv. Katarína

Z dediny sa ozývalo trúbenie a práskanie bičov, ktoré mali zahnať strigy. Cesnak na dverách chránil domy a ženy nesmeli chodiť na návštevy, aby nevyvolali podozrenie, že sú strigy. Tento deň bol tiež spojený s tradičnými večernými tanečnými zábavami, ako poslednými na dlhšie obdobie. Na druhý deň sa podľa slov zástupcov múzea začínal advent, ktorý trval až do Vianoc, a počas ktorého boli všetky takéto zábavy zakázané.

Zdroj: Facebook/Liptovské múzeum

30. november – sv. Ondrej

V meste Ružomberok sa v tento deň konával tradičný Ondrejský jarmok, ale prebiehala aj známa ľúbostná mágia.

„Napríklad v obci Lisková bolo zvykom chodenie dievčat k domom, v ktorých býval chlapec alebo muž menom Ondrej. Pred týmito domami začali triasť plotom, zatiaľ čo odriekali: „Ploťe, Ploťe trasiem ťa, svetý Ondrej prosím ťa, dajže mi ty znaťi, s kým ja budem pri oltári stáťi“. Tie čo mali priateľa, mysleli vtedy na neho. Ďalším zvykom spojeným s ľúbostnou mágiou bolo varenie halušiek s papierikmi. Na papierikoch boli napísané chlapčenské mená. Zamiešali sa do cesta halušiek a dali sa variť. Tá haluška, ktorá sa uvarila ako prvá, mala obsahovať meno nastávajúceho ženícha. Tiež bolo zvykom liatie olova cez kľúčovú dierku. Pre tieto potreby sa vždy využíval kľúč od sypárne, teda budovy, ktorú hospodári využívali pre odkladanie úrody alebo mäsa po zabíjačkách. Dievčatá sa stretli a v tichosti liali cez dierku kľúča olovo do vody. Toto olovo vytváralo na hladine rôzne znaky, ktoré mali pripomínať symboly jednotlivých zamestnaní, podľa ktorých dievčatá veštili, aké bude mať ich ženích zamestnanie. Tieto zvyky sa robili ešte aj v polovici dvadsiateho storočia, avšak viera vo veštenie sa už vytratila a zvyky sa robili v podstate len pre zábavu,“ priblížilo tradície múzeum.

4. december – sv. Barbora

V tento deň sa chodilo vinšovať s pevnými symbolmi, kameňom či železom, pre zdravie. Slobodné dievčatá si odkladali „Barborku“, vetvičku čerešne, ktorá mala do Štedrého dňa zakvitnúť ako znamenie skorého vydaja.

Zdroj: Facebook/Liptovské múzeum

6. december – sv. Mikuláš

Na Liptove bolo v tento deň rozšírené chodenie Mikuláša s anjelmi a čertmi po domoch koledovať. V tento deň sa schádzali celé rodiny a najmenším deťom sa rozdávali sladkosti. Avšak, v neskoršom období, kedy panoval na Slovensku socialistický režim, boli obchôdzky Mikuláša, anjelov a čertov zakázané. Po rozpade komunizmu sa však opäť zaviedli a dodnes predstavujú neoddeliteľnú súčasť tohto sviatku.

13. december – sv. Lucia

Tento deň sa označoval ako vrchol stridžích dní. Práve vtedy mali mať strigy a iné negatívne sily najväčšiu moc spomedzi ostatných dní. Keby ste sa pozreli do liptovských obcí ešte na začiatku minulého storočia, videli by ste, že ľudia boli tejto viere plne podriadení. Celý deň vykonávali úkony, ktoré im mali zabezpečiť ochranu pred zlom - veľký hluk, cesnak, no aj zákaz priasť a vynášať smeti z domu.

„Hádam najznámejším a najrozšírenejším zvykom v tento deň bolo chodenie takzvaných „Luciek“. Boli to prevažne mladé ženy zahalené v plachtách, ktoré s husacím perom v ruke chodili po domoch vymetať ich. Domy sa tým mali čistiť od stríg a iných škodlivých síl. Taktiež každému členovi domácnosti zametali týmto perom hlavy, čím ich mali ochrániť od zlých duchov alebo chorôb. V 20. storočí tento zvyk stratil obradný charakter a nabral skôr charakter mládežníckej zábavy,“ vysvetlili zástupcovia múzea.

21. december – sv. Tomáš

Posledný zo stridžích dní. V tento deň chodievali po obciach pastieri a vinšovali. Podľa múzea prevládala vtedy viera, že ak títo vinšovníci mali oblečený kožuch, domácim uhynie dobytok. Tento deň bol známy ako sviatok lesov, to znamená, že ľudia, ktorí pracovali ako lesníci či drevorubači mali byť doma, inak ich mohlo postihnúť nejaké nešťastie. V súvislosti s tým sa zaužívalo príslovie „Na Toma, seď doma!“