Kaštieľ Radoľa bol podľa Andrey Paráčovej, historičky a kurátorky Kysuckého múzea, postavený v 16. storočí, pričom prvú písomnú zmienku datujú z roku 1575.

„Pôvodne to bola štvorcová stavba, obytná veža, s jedným priestorom na prízemí a jedným na poschodí, zrejme opevnená hradobným múrom. Renesančný charakter kaštieľa dokazujú okná so šambránami a plastickými nadokennými rímsami, krížová klenba s hrebienkovou výzdobou uprostred, valená klenba s lunetami a pôvodné nárožné maľované kvádrovanie. Objavená bola renesančná omietka, na kaštieli sa nachádzali i slnečné hodiny,“ uviedla o histórii kaštieľa na Kysuciach Andrea Paráčová zo Správy Kaštieľa Radoľa a ďalej pokračovala:

„Kaštieľ nechali postaviť Suňogovci, majitelia Budatínskeho panstva, do ktorého Radoľa aj s časťou Kysúc patrila. V roku 1658 sa tu spomína veľký majer, kde sa chovalo 50 kráv, 25 sliepok, 10 moriek, 15 husí, 5 pávov, 30 svíň a okolo 800 kusov valašského dobytka. K majeru patrili stodoly, ovocná záhrada, kapustná záhrada, pivovar, dve chmeľnice, mlyn a píl. Za kaštieľom boli dva rybníky s kaprami, šťukami a hlavátkami. Na konci 17. a začiatkom 18. storočia tu preukázateľne žil Gašpar III. Suňog, ktorý nechal kaštieľ prestavať do takmer dnešnej podoby,“ uviedla Paráčová.

Zatiaľ jediný a veľmi stručný opis kaštieľa podľa miestnej kurátorky a historičky pochádza z roku 1710, z urbára panstva Budatín:

„Kaštieľ nebol rozsiahly, spomína sa ako „dosť skrátený", poschodový, s komnatami, dvoma pivnicami, kaplnkou, kuchyňou a izbou pre kuchárov, ďalšou izbou pre pekára. Nachádzala sa tu i pekárenská pec. Pri kaštieli sa spomínali stajne a úschovňa kočov a vozov. Po smrti Gašpara III. a jeho syna Ladislava bol inventár kaplnky presunutý do kostola sv. Jakuba v Kysuckom Novom Meste. Na konci 18. storočia, po vymretí Suňogovcov po meči, sa novými majiteľmi kaštieľa i celého panstva stali Čákiovci. V tomto období sa v kaštieli uskutočnili menšie úpravy, spočívajúce v delení niektorých priestorov. Začiatkom 20.storočia vyhorela strecha kaštieľa,“ ozrejmila Paráčová a ďalej uviedla, že posledný majiteľ Budatínskeho panstva, Gejza Čáki, po prvej svetovej vojne, predal obyvateľom Radole za dobrú cenu pôdu, les, mlyn a staviská:

„Pod „staviskami" musíme predpokladať aj budovu kaštieľa a priľahlých stavieb. Po odpredaji kaštieľa a pozemkov začala v jeho blízkosti rozsiahla výstavba a kaštieľ stratil svoje dominantné postavenie v obci. V neskoršom období slúžil kaštieľ na obytné účely, v sedemdesiatych rokoch prebehla rekonštrukcia a od roku 1983 tu má svoje expozície a výstavné siene Kysucké múzeum v Čadci.“

Historičky a kurátorky z Kaštieľa Radoľa, Andrey Paráčovej sme sa opýtali, či na kaštieli plánujú v tomto roku realizovať nejaké rekonštrukcie a či kaštieľ absolvoval za minulé roky rozsiahlejšiu rekonštrukciu: „Myslím, že náš zriaďovateľ v tomto roku žiadnu rekonštrukciu neplánuje. V roku 2014 sa realizovali práce spojené s obnovou fasády a sanácia vlhkosti, ešte predtým sa opravila kanalizácia a vybudovali nové toalety,“ ozrejmila Paráčová.

Našu redakciu taktiež zaujímalo, či prešiel interiér kaštieľa rovnakou obmenou a aké sú s kaštieľom plány do budúcnosti, na čo nám Paráčová odpovedala takto:

„Čo sa týka interiéru, za posledné dva roky sa obnovili expozície - pribudla Cesta dejinami (stála expozícia k dejinám Kysuckého Nového Mesta) a nová výstavná sieň. Čo sa týka plánov, chceli by sme zmodernizovať stálu expozíciu o Kysuckom Novom Meste, vstupnú chodbu a halu na poschodí, a premeniť ich na interaktívny zábavno-vzdelávací priestor. Taktiež vonkajší areál máme v pláne vybudovať ako oddychovú zónu s lavičkami, zábavnými prvkami pre deti, ako aj náučno-interaktívnymi prvkami k dejinám kaštieľa a majera, ktorého bol sídlom,“ uzavrela pre redakciu SP 21 historička a kurátorka z Kaštieľa Radoľa, Andrea Paráčová.