Historici Peter Štanský a Milan Novák sa ďalej pre Turistickú informačnú kanceláriu mesta Žilina o administratívnej budove Spojených elektrární severozápadného Slovenska v Žiline na ulici Republiky číslo 5 vyjadrili takto:

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

„V roku 1906 uzavrelo mesto s elektrickým závodom dohodu o práve päťdesiat rokov bezplatne využívať pre rozvod elektriny ulice, cesty, verejné námestia a mosty v chotári Žiliny, ako aj dodávať elektrickú energiu pre verejné osvetlenie a iné, najmä priemyselné účely. Už v tej dobe si mesto vyhradilo, aby nové elektrické rozvody na hlavných uliciach a námestiach boli káblové, teda uložené pod zemou a tiež to, že prípadná porucha na elektrickom osvetlení musí byť opravená do dvadsiatich štyroch hodín, inak elektrický závod zaplatí pokutu do mestskej pokladnice, a to dvadsať korún za každý deň omeškania,“ uviedli historici a ďalej pokračovali:

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

„Vtedajšie osvetlenie tvorilo stodeväťdesiat kusov svietidiel s výkonom 58 wattov, tridsať kusov s výkonom 116 wattov a dvanásť kusov desať ampérových oblúkových lámp. Trvalá prevádzka elektrárne na jednosmerný prúd 120 voltov začala 18. februára 1908. Montáž strojov zabezpečila budapeštianska firma Ganz, ktorá si elektráreň v Žiline prenajala a aj ju prevádzkovala. Elektráreň s celkovým výkonom 180 kW poháňali dva parné stroje so spoločným výkonom 268 kW. Ako palivo používali kamenné uhlie z ostravského revíru.“

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

V roku 1918 podľa historikov Štanského a Nováka prevzalo elektráreň mesto Žilina: „V júli 1926 celý elektrárenský závod aj so zariadením a so všetkými právami a povinnosťami prevzala spoločnosť Spojené elektrárne severozápadného Slovenska. Mesto si však vyhradilo právo účasti pri stanovovaní jednotlivých cien za elektrinu. Koncom roku 1926 zastavili výrobu v parnej elektrárni, lebo výroba jednosmerného prúdu už nebola pre nového majiteľa výhodná. Pred elektrárňou stál takmer tridsať metrov vysoký komín, ktorý bol zbúraný okolo roku 1932,“ uviedli pre TIK mesta Žilina historici Peter Štanský a Milan Novák.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

„V roku 1941 až 1943 sa uskutočnila výstavba hlavnej administratívnej budovy na dnešnej ulici Republiky, ktorú projektovali architekti František Bednárik a akad. Architekt Ferdinand Čapka. Veľkorysá funkcionalistická budova patrí dodnes k najpozoruhodnejším budovám mesta. Budova má tvar písmena „V“. Nárožná časť je sklobetónová, mierne zaoblená. Na prvom podlaží je travertín, v tom čase veľmi používaný. Pôvodne sa tu nachádzali obchodné reprezentatívne miestnosti. Budova pripomína expresionistické stavby vtedajšieho významného nemeckého architekta Ericha Mendelsona. K administratívnej budove pribudla v rokoch 1963 až 1965 prístavba. Celý komplex je od roku 2011 opustený a sídlo spoločnosti je prenesené na ulicu Pri Rajčianke. Pôvodná parná elektráreň – neskoršie ciachovňa a administratívna budova z rokov 1941 až 1943 tvoria národnú kultúrnu pamiatku zapísanú pod číslom 11788/1 a 2, ktorá je zapísaná aj do Zoznamu evidovaných pamätihodností mesta Žilina pod číslom 4 a 5,“ uzavreli historici Peter Štanský a Milan Novák pre Turistickú informačnú kanceláriu mesta Žilina.

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera