Farský kostol svätého Jakuba Staršieho predstavuje podľa historikov, Martina Turóciho, Drahomíra Veličku a ďalších, pôvodne gotický objekt z konca 13. storočia, ktorý bol postavený z dreva.

„Nepodložené informácie o jeho možnej existencii máme z roku 1284 od farára Andreja Jozefa Najzera. V súčasnosti stojí v historickom centre Kysuckého Nového Mesta, zapísaný je v Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok,“ informuje zakladateľ Facebookovej skupiny Kysuce – história a archeológia regiónu a vášnivý historik, Peter Kvasnica, na svojej internetovej stránke Kysuckou krajinou.

Foto: Peter Kvasnica - Kysuckou krajinou

Foto: Peter Kvasnica - Kysuckou krajinou

Farský kostol svätého Jakuba Staršieho počas svojej dlhej histórie niekoľkokrát aj vyhorel. Historici uvádzajú, že prvý, písomne podložený požiar, zachvátil Kysucké Nové Mesto a kostol v roku 1591.

„Zničený kostol nahradili na pôvodnom mieste novým, kamenným objektom. Nový kostol mal kamennú vežu so štyrmi zvonmi. V roku 1643 sa spomínajú aj vežové hodiny. V roku 1719 mal kostol nový hlavný oltár s obrazom svätého Jakuba. Obraz bolo možné príležitostne meniť na základe cirkevného kalendára. O rok neskôr sa začala renovácia a nadstavba veže kostola. V interiéri veže možno vidieť zamurované okná, ktoré sa nachádzali v pôvodnej výške veže,“ približuje Peter Kvasnica.

Foto: Peter Kvasnica - Kysuckou krajinou

Foto: Peter Kvasnica - Kysuckou krajinou

Foto: Peter Kvasnica - Kysuckou krajinou

V roku 1740 bola podľa jeho získaných informácií pristavená ku kostolu Kaplnka svätého Kríža, v ktorej sa nachádza misijný kríž, posvätený v roku 1739, vyrezávané lavice a krásny barokový oltár. Pod kaplnkou je pochovaný kňaz Štefan Félix a jeho sestra.

„Ďalší požiar zasiahol kostol v roku 1748. Zhorel pôvodný vstup, ktorý bol zhotovený z dreva. Po požiari bol vytvorený nový vstup, ten súčasný, a boli zväčšené okná. Chór bol prístupný z exteriéru výhradne pre mužov, učňov a tovarišov. V roku 1750 bola spevnená strecha veže. Votívny obraz mesta z polovice 18. storočia znázorňuje strechu kostola po barokovej prestavbe v tvare cibule. Na jej vrchole bol osadený pozlátený kríž a nad ním znázornenie svätého Jakuba. V roku 1763 prebehla rekonštrukcia malej veže nad hlavným oltárom, z ktorej sa zvonom oznamovalo čítanie evanjelia. V roku 1789 bol kúpený nový orgán za 500 zlatých,“ približuje Kvasnica na internetovej stránke Kysuckou krajinou.

Foto: Peter Kvasnica - Kysuckou krajinou

Foto: Peter Kvasnica - Kysuckou krajinou

Okolo kostola môžu návštevníci vidieť vybudovaný múr, za ktorým nájdu aj pôvodne katolícky cintorín. Z historických prameňov vyplýva, že ide pravdepodobne o najstaršie miesto na pochovávanie mŕtvych v Kysuckom Novom Meste. Na cintoríne sa nachádza aj hrob, ktorý patrí farárovi a dekanovi Jánovi Lottnerovi.

„Pred kostolom bol v neskoršom období, v roku 1796, umiestnený barokový kríž z pieskovca. V súčasnosti sa reštauruje. V roku 1904 Kysucké Nové Mesto i kostol postihol opäť požiar. Prehorená drevená konštrukcia, ktorá niesla zvony sa rozpadla a padajúce, ťažké zvony spadli a roztavili sa. Zhoreli i hodiny na veži a ďalšie vzácne predmety,“ uviedol o ďalšom požiari miestneho kostola v Kysuckom Novom Meste Kvasnica.

Foto: Peter Kvasnica - Kysuckou krajinou

Foto: Peter Kvasnica - Kysuckou krajinou

Posledná výrazná rekonštrukcia sa podľa jeho slov uskutočnila práve po uvedenom požiari v rokoch 1904 až 1906: „Architektom prestavby bol Juraj Cigler a rekonštrukciu v novorománskom slohu zrealizoval staviteľ Ján Fulda. Na drevenom tráme, ktorý nesie strechu hlavnej lode je vytesaný dátum ukončenia prestavby po požiari „1906 R. P.“, teda roku Pána,“ uvádza internetová stránka Kysuckou krajinou.

Foto: Peter Kvasnica - Kysuckou krajinou

Foto: Peter Kvasnica - Kysuckou krajinou

Foto: Peter Kvasnica - Kysuckou krajinou

Foto: Peter Kvasnica - Kysuckou krajinou

Historické pramene uvádzajú, že v rokoch 1745 až 1753 pôsobil v Kysuckom Novom Meste farár Andrej Jozef Najzer. Ten podľa Kvasnicu tvrdil, že za hlavným oltárom, priamo nad okrúhlym oknom sa nachádzal nápis „A.R.D.R.F a rok 1284“: „V minulosti prebehol výskum, ktorý sa zameral i na spomínaný Najzerov nápis s letopočtom. Avšak výskum existenciu nápisu nepotvrdil,“ ozrejmil Kvasnica.

Farský kostol svätého Jakuba Staršieho v Kysuckom Novom Meste je z hľadiska architektúry trojloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, časť s hlavným oltárom.

Foto: Peter Kvasnica - Kysuckou krajinou

Foto: Peter Kvasnica - Kysuckou krajinou

„Dve bočné lode obsahujú oltáre z keramických dielov, pôvodné zhoreli. Oltáre sú postavené z keramických dielcov najmä z obavy pred vyhorením. Na ľavej strane hlavnej lode sa nachádza vstup do sakristie, nad ktorým je osadená tabuľa s erbmi a dátumom prestavby kostola v roku 1906. Zo sakristie vedú schody do priestoru s balkónom, ktorý slúžil v minulosti panstvu počas bohoslužieb. Drevené podstavce, ktoré nesú sochy svätých mal vyrobiť v roku 1930 rezbár žijúci v Kysuckom Novom Meste. Vo veži sú umiestnené tri veľké zvony, ktoré nesú mená svätých,“ približuje Kvasnica.

Foto: Peter Kvasnica - Kysuckou krajinou

Do krypty pod kostolom svätého Jakuba Staršieho v Kysuckom Novom Meste sa pôvodne malo vstupovať z bočnej lode kostola, z interiéru: „Tento vstup bol neskôr znemožnený položením novej dlažby a nový vytvorili v exteriéri kostola. Krypta pozostáva z „predsiene“, z ktorej sa vstupuje do troch samostatných častí. Vstupy sú v súčasnosti zamurované. Na omietke je vidieť nápisy (nápis v znení: „ANNO“) a rok 1852 s ďalším textom.

Foto: Facebook / Kysucké Nové Mesto a okolie v premenách času

Foto: Facebook / Kysucké Nové Mesto a okolie v premenách času

V krypte sú pochovaní kňazi, rodina Suňogovcov a majetnejší občania mesta. Pod lavicami kostola je pochovaná rodina Hrabovských. Z krypty údajne vedie podzemná chodba až do pivníc bývalej fary, dnes hotel Kriváň, ktorý sa nachádza naproti sv. Jakuba. V súčasnosti má byť chodba zamurovaná približne v strede pešej zóny mesta, respektíve v podzemí medzi kostolom a starou farou,“ uzavrel o Farskom kostole svätého Jakuba Staršieho v Kysuckom Novom Meste Peter Kvasnica na internetovej stránke Kysuckou krajinou.

Foto: Facebook / Kysucké Nové Mesto a okolie v premenách času

Foto: Facebook / Kysucké Nové Mesto a okolie v premenách času

Foto: Facebook / KYSUCE Photography