Miesto večného odpočinku grófa Ferdinanda Majlátha je situované na okraji lesíka Dielec v katastri obce Gbeľany, kde mladý pán býval so svojou rodinou. Ak sa pýtate, prečo uvádzame „mladý“, gróf zomrel ako 38-ročný, ale k tomu sa dostaneme neskôr.

K hrobu vedie niekoľko chodníkov. My sme si vybrali pravdepodobne ten najkratší, pričom výstup hore nám trval približne 20 minút (výlet sme absolvovali s dvojročným dieťaťom).

Všetky cesty vedú ku grófovi

Auto sme zaparkovali na Ulici Do hrbov, ktorá sa nachádza na konci Gbelian (smerom na Nededzu) vedľa školiaceho strediska automobilky KIA. Vydávame sa cestou nahor. Prechádzame cez Južné terasy, novovybudovanú miestnu štvrť. Svoj pohľad upriamuje vpred, na priľahlé kopce.

Nádherné lúčnaté plochy už teraz sľubujú panoramatické výhľady do celého okolia. Bonusom je aj krásne slnečné počasie. Prechádzame okolo rampy, ktorá zabraňuje vstupu motorových vozidiel do okolitej prírody a pokračujeme vychodenou lúčnou cestou.

Z tohto miesta vedú k hrobke dva chodníky. Ak sa túžite máličko zničiť, môžete sa vydať strmo nahor po lúke až k okraju lesa. Napravo od rúbaniska, ktoré nemôžete prehliadnuť, nájdete náš cieľ. My sa vydávame po menej strmšom chodníku, ktorý vedie taktiež po lúke a tiež končí na okraji lesa.

Cestou naľavo vstupujeme do miestneho lesíka, ktorý nesie názov Dielec. Lesnou cestou sa za niekoľko minút dostávame k miestu, kde od roku 1929 odpočíva posledný miestny zemepán.

Rodinný hrob

Ku grófovi chodíme pomerne často, preto nás prekvapila skutočnosť, že pozemok, kde sa hrob nachádza, je oplotený a uzavretý bránou na haspru. Ako sa neskôr dozvedáme od miestnych obyvateľov, oplotili ho z dôvodu, aby hrob neničila lesná zver. Našťastie bránka nie je zabezpečená zámkom, a tak je hrob dostupný každému návštevníkovi. Nešli sme tu teda nadarmo.

Po kamenných schodoch, ktoré už pamätajú roky, stúpame smerom nahor k miestu, ktoré má už takmer sto rokov. Pozeráme pred seba a pomaly sa pred nami odkrýva pohľad na tri biele kríže, ktoré sú umiestnené na spevnenej plošine. Pýtate sa, prečo až tri kríže? Nie je tajomstvom, že vedľa grófa odpočívajú aj jeho jediné dve dcéry.

Hoci zomrel, keď boli ešte malé a ich mama sa neskôr vydala za iného muža, posledným prianím oboch dcér bolo, aby ich po smrti umiestnili práve vedľa otca. Stredný, najvyšší kríž označuje miesto večného odpočinku grófa Majlátha, po oboch stranách sa nachádzajú ďalšie dva hroby. Napravo leží Ferdinanda (rok narodenia 1927) a naľavo Karolína (rok narodenia 1928), ktorá zomrela v roku v roku 2011.

Rýchly odchod

A aký je životný príbeh posledného gbelianskeho grófa? Ako sa dozvedáme z miestnej kroniky, Ferdinand Majláth bol jedným zo siedmich detí grófa Juraja Majlátha, majiteľa gbelianskeho panstva. Ako 35-ročný sa oženil s mladučkou Hubertou Széchenyiovou, ktorá taktiež mala vznešený pôvod. Hneď po sobáši sa pustil do obnovy celého panstva, vrátane kaštieľa, kde dal opraviť niekoľko budov. „Vo Viedni sa podrobil operácii slepého čreva. Keď sa chystal do Gbelian, 22. februára 1929 náhle zomrel vo veku 38 rokov. Zostali po ňom dve dcéry,“ uvádza sa v kronike obce Gbeľany.

Ferdinand bol vraj zanieteným poľovníkom a obľuboval okolité lesy. Preto aj jeho zbožným prianím bolo, aby ho po smrti pochovali práve tam. „Posledný zemepán gbelianskeho panstva je pochovaný v idylickom prostredí lesíka Dielec, kde rodina plánovala vybudovať rodinné mauzóleum. Mladá, asi 22-ročná vdova sa neskoršie vydala za grófa Révaya zo Štiavnika. Rodina sa začiatkom druhej svetovej vojny presťahovala do Bratislavy,“ píše sa v obecnej kronike.

Tajná chodba?

Výlet za posledným gbelianskym zemepánom v nás opäť zanechal hlboký dojem. Toto miesto je naozaj výnimočné, človek tu nachádza pokoj na duši a pocitu zimomriavok sa ani po toľkých návštevách nevieme zbaviť.

Ako deti, keď sme chodili na prázdniny ku starým rodičom, sme za grófom vybehli aj niekoľkokrát do týždňa. Dodnes si pamätáme historky o tom, že z kaštieľa až sem vedie tajná chodba, aby nešťastná vdova mohla v pokoji trúchliť za svojím milovaným manželom... S veľkou pravdepodobnosťou nie je na tom ani za mak pravdy, ale predstavivosti sa medze nekladú, či?

A na záver, určite odporúčame zísť z lesa na lúku a pokochať sa hlbokými výhľadmi do celého okolia. Schválne, nájdete na horizonte hrad Lietava?