Pri rekonštrukcii hradu došlo aj k jeho elektrifikácii, ktorej súčasťou bude i vonkajšie osvetlenie hradu. Počas kontrolného dňa to pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky uviedol zástupca riaditeľa Liptovského múzea Jiří Přibyl.

Jeden zo zaujímavých nálezov je aj stavebná obetina. „Je to nádoba, do ktorej sa vložili buď zvieracie, alebo iné kosti, a využívala sa pri zakladaní stavby ako obeta pohanským bohom. Ďalej sme objavili aj kachlice, ktoré sú výborným datovacím materiálom. Podľa nich sa dá určiť, z ktorého obdobia pochádzajú jednotlivé vrstvy archeologických nálezov. Tieto kachlice sú jednoznačnejším datovacím kritériom než keramický materiál, ako hrnce alebo stolová keramika,“ priblížila Stanislava Oporosková z Krajského pamiatkového úradu Žilina.

Zdroj: TASR

Vďaka lešeniu sa objavilo veľa detailov, či už maľby v omietkach, kamenné články a smolné nosy, ku ktorým sa ani pri starších architektonicko-historických výskumoch výskumníci nedostali. „Výskumy odhalili aj cisternu pod priestorom kaplnky, ktorá fungovala pravdepodobne ako filtračná cisterna, čo sa snažíme ešte výskumom potvrdiť. V cisterne dochádzalo ku zvodu dažďovej vody, ktorá sa tam zároveň filtrovala, remineralizovala a v centrálnej nádrži sa zbierala už prefiltrovaná. Odtiaľ bola čerpaná, takže bol to celkom komplikovaný stredoveký vodohospodársky systém,“ spresnila Oporosková.

Podľa konateľa firmy Obnova, ktorá realizuje konzervačné práce na hrade, Michala Hrčku sú práce na hrade pred polovicou. „Zimné obdobie nás trošku brzdí, pretože v niektorých obdobiach sa na hrad ani nebude dať dostať. Zároveň technológie, ktoré používame, sú náchylné na mrazy, ako väčšina stavebných technológií a my tu nemáme v podstate žiadny vykurovaný interiér, takže musíme plánovať tak, že sa počas zimy budú robiť rôzne výkopové práce a časť realizácie sa presunie do dielní a ateliérov,“ vysvetlil Hrčka.

Zdroj: TASR

Priemerná ročná návštevnosť Likavského hradu bola počas prevádzkovania len prvého nádvoria a Hunyadyho veže približne 12 až 18-tisíc návštevníkov. „Predpokladáme, že keď sa táto rekonštrukcia dotiahne do úspešného konca, tak návštevnosť by mala extrémne vyrásť aj vzhľadom na to, že sa blíži dostavba diaľnice, ktorá ide vedľa hradu. Máme veľké očakávania aj z toho hľadiska, že návštevníkom ponúkneme omnoho viac obsahu,“ doplnil Přibyl.

Rekonštrukcia objektu hradu je plánovaná na dva roky a stojí 4,33 milióna eur. Z tejto sumy 3,22 milióna eur pokrýva nenávratný finančný príspevok z programu Interreg Slovensko - Česko 2021 - 2027 a 1,1 milióna eur financuje Žilinský samosprávny kraj z vlastných zdrojov. Na sprievodné aktivity a manažment projektu vynaloží Žilinský samosprávny kraj 442 631,32 eura.