Zvýšený výskyt peľu a spór

Na jeseň sa v ovzduší zvyčajne objavuje menej peľových zŕn, ktoré dominujú v jarných a letných mesiacoch. Avšak spóry plesní, roztoče a ďalšie alergény môžu vstúpiť do hry, najmä v dôsledku vlhkosti a plesnivých povrchov. PhDr. Mária Zámečníková z odboru objektivizácie faktorov životných podmienok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pripomenula, že peľová sezóna zvyčajne trvá až do konca októbra.

„Dominantné zastúpenie bude mať v tomto období peľ ambrózie (silný alergén) a slabo alergizujúcej pŕhľavy. „Sezóna tráv“ sa síce skončila, ale ich peľ sa naďalej vyskytuje v ovzduší v nižších koncentráciách. Peľ paliny (bylina so strieborno sivými listami a malými žltými kvetmi) sa bude vyskytovať už len v nižších hladinách. Pokles denných hladín peľu samozrejme ovplyvní ochladenie a zrážky. Vlhko a teplo prinesie nárast denných koncentrácií spór vzdušných húb,“ ozrejmila Zámečníková.

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Vlhkosť, kondenzácia a plesne v interiéri

Zrážky, chladnejšie noci a rozdiely teplôt podporujú kondenzáciu vlhkosti na stenách, oknách či v rohoch miestností. Ak sa vnútorné prostredie nevetrá dostatočne, môžu sa množiť plesne, ktoré vylučujú spóry a prchavé organické látky, čo dráždi sliznice a dýchacie cesty.

„V interiéri sa vyvarujte kombinácii nízkej teploty a vysokej vlhkosti vzduchu. Obmedzte činnosti, ktoré nadmerne zvyšujú vlhkosť v byte a prispievajú k vzniku plesní. Ak chcete v miestnosti vytvoriť optimálnu klímu, je potrebné okrem teploty sledovať aj vlhkosť vzduchu – a to tak, aby nebol počas chladného obdobia rozdiel teplôt vo vnútorných priestoroch cez deň a v noci príliš veľký (malo by to byť maximálne 5 stupňov). Týmto sa zabráni kondenzácii pary na vychladených miestach. Optimálna miera vlhkosti vzduchu v miestnosti je medzi 40 až 60 %,“ odporučil odbor hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Zhoršenie kvality vonkajšieho ovzdušia

S nástupom chladnejších dní ľudia začínajú kúriť. Používanie tuhých palív, starých kotlov, či horšej účinnosti spaľovania prispieva k zvýšeniu koncentrácií jemných prachových častíc (PM₁₀, PM₂,₅) a zdravotne rizikových látok. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky na svojom webe upozornilo, že počas zimy sa problémy so znečistením vzduchu vyskytujú najmä vo vidieckych oblastiach, kde členitý terén a teplotné inverzie bránia rozptylu emisií z nízkych komínov.

„Počas zimy vznikajú často problémy s kvalitou ovzdušia najmä vo vidieckych oblastiach, dokonca aj v oblastiach, ktoré sa inak vyznačujú mimoriadne dobrou kvalitou ovzdušia. Členitá orografia krajiny a časté teplotné inverzie v údoliach v zimnom období bránia rozptylu emisií z nízkych komínov rodinných domov. Emisie z vykurovania sa kumulujú a zapríčiňujú zvýšené koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší, čo vedie až k lokálnym smogovým situáciám viditeľným aj voľným okom. Dôsledkom používania nevhodných palív, starých kotlov a nesprávnych praktík pri vykurovaní sú z dlhodobého hľadiska postihnutí samotní obyvatelia obce, najmä z pohľadu zdravia,“ avizovali kompetentní.

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Vplyv na zdravie - s akými ťažkosťami sa môžete stretnúť?

• dráždenie slizníc - oči, nos a hrdlo reagujú na znečistenejšie alebo vlhké prostredie,
• zhoršenie respiračných ochorení - astma, chronická bronchitída či alergie sa môžu v chladnejšom a vlhkejšom období zintenzívniť a spôsobiť väčší diskomfort,
• infekcie horných dýchacích ciest - vlhké prostredie a nedostatočne vetrané priestory sú živnou pôdou pre vírusy a baktérie,
• únava - regulácia teploty, vyššia vlhkosť a zvýšená záťaž organizmu môžu spôsobiť pocit vyčerpania,
• kardiovaskulárne riziká - dlhodobé vystavenie vyšším hodnotám PM₂,₅ je spájané so zvýšeným rizikom ischemickej choroby srdca či mozgovej príhody.

Úrad verejného zdravotníctva SR zdôraznil, že znečistené ovzdušie predstavuje významný rizikový faktor pre zdravie, prispieva k častejším respiračným aj chronickým chorobám a má dopad aj pri nižších koncentráciách, než sa pôvodne predpokladalo.

Ako si pomôcť?

• chlad a daždivé počasie nemusia byť prekážkou - stačí sa správne pripraviť, oblečte sa vrstvene, ideálne do priedušných materiálov, ktoré udržia teplo, ale zároveň umožnia pokožke dýchať,
• v interiéri venujte pozornosť správnej vlhkosti vzduchu - Úrad verejného zdravotníctva SR odporúča udržiavať ju na úrovni 40–60 %, čo pomáha predchádzať množeniu plesní a vysychaniu slizníc, vetrajte krátko, ale intenzívne (niekoľkokrát denne),
• ak kúrite tuhými palivami, siahnite po ekologických alebo čistých alternatívach a zvážte modernizáciu kotla - tak znížite nielen emisie, ale aj zdravotné riziká, doma pravidelne kontrolujte rohy a steny - ak spozorujete vlhké miesta alebo plesne, odstráňte ich včas, aby sa nešírili,
• nezabúdajte ani na pobyt na čerstvom vzduchu - krátke prechádzky v suchom počasí podporujú cirkuláciu a posilňujú imunitu,
• doprajte si dostatok spánku, tekutín a primeraný rytmus dňa - práve tieto malé zmeny vám pomôžu prežiť jeseň v rovnováhe a dobrej nálade.

Jesenné mesiace sú obdobím prechodu - prechodu prírody aj nášho tela. Ak sa naučíme vnímať jemné zmeny, prispôsobiť prostredie a režim, môžeme si vychutnať krásu tejto sezóny bez zbytočných zdravotných ťažkostí.