Odborná literatúra hovorí, že prvý letopočet sa môže skôr vzťahovať k začiatku stavby, k získaniu pozemku alebo k prípravným aktivitám v súvislosti s jej výstavbou, zatiaľ čo druhý letopočet môže znamenať jej definitívne dokončenie, prípadne zariadenie interiéru.

Foto: Facebook / Jiří Krofta

Foto: Facebook / Jiří Krofta

„S istotou vieme doložiť, že už okolo roku 1900 mala synagóga dnešnú podobu, ako nám to prezrádza dobová pohľadnica z uvedeného obdobia, na ktorej je zobrazený exteriér kompletne dokončenej stavby aj s vonkajším oplotením. Napriek tomu, že iniciátori stavby synagógy sú známi, meno jej projektanta alebo staviteľa sa doposiaľ v neúplných archívnych materiáloch, ani v odbornej literatúre nepodarilo zistiť. S istotou vieme iba to, že liatinové konštrukcie a použité stavebné prvky z kovu sú podľa zachovaných výrobných značiek produktom známej rakúskej firmy Waagner. Značka výrobcu liatinových oporných stĺpov empory, ktoré nesú nápis WAAGNER WIEN nám nepriamo prezrádza aj datovanie, nakoľko vieme, že uvedenú značku firma používala len do konca 19. storočia a od začiatku 20. storočia už používala značenie v podobe R. Ph. Waagner Vienne,“ približuje portál Synagógy Bytča.

K otázke autorstva samotného projektu stavby dodnes neexistujú žiadne priame doklady, preto sa pokladá za dielo neznámeho architekta.

„Keď však vychádzame z analógií a vývoja architektúry obdobia historizmu v rámci širšieho územia, možno stavbu synagógy zaradiť aspoň do určitého autorského okruhu. Ak berieme do úvahy otázku vplyvov umeleckých centier na tvorbu v regiónoch, architektonická skladba a charakter stavby nám prezrádza predovšetkým inšpiráciu stavbou neorománskej synagógy v Miškolci, postavenou v rokoch 1856 až 1862 architektom a návrhárom Ludwigom Fõrsterom,“ uvádza sa na internetovej stránke Synagógy Bytča, kde sa ďalej dozvedáme:

„Podobným spôsobom sa na našom území napríklad inšpiroval aj projektant Juraj Lukáč pri navrhovaní stavby synagógy v Ružomberku z rokov 1879 - 1880, kde je použitý systém členenia fasád s transeptom na priečelí a uplatnením štítového zakončenia veže s radom slepých arkád, prípadne konzol pod rímsami, ktoré sú štylizovanou podobou románskeho tvaroslovia.“

V našom júnovom článku sme vás informovali, že občianske združenie Na záchranu bytčianskej synagógy vykonalo od roku 2016 pri obnove národnej kultúrnej pamiatky rekonštrukčné práce v objeme viac ako 142-tisíc eur. Práce však nepostupovali tak rýchlo, ako by si jeho členovia sami želali, preto do projektu vstupujú noví partneri, vďaka ktorým by sa mohlo synagóge blýskať na lepšie časy.

„Od roku 2002 bolo jej majiteľom občianske združenie Biblické centrum, ktoré začalo s rekonštrukciou. Podarilo sa mu vymeniť zničenú strechu, vykonať sanáciu proti vlhkosti, zabezpečiť reštaurátorský prieskum a vypracovať projekt rekonštrukcie. Bohužiaľ v roku 2010 práce zastavil súdny spor s majiteľom pozemku pod synagógou. Jeho urovnanie a opätovné naštartovanie rekonštrukcie bolo úlohou občianskeho združenia Na záchranu bytčianskej synagógy. Exekúciu sme vyplatili a bola zastavená. To zabránilo, aby synagóga skončila v dražbe a umožnilo nám to uchádzať sa o granty. Hneď ten prvý sme získali na rekonštrukciu Mojžišových tabúľ, ktoré boli v novembri 2016 osadené na pôvodné miesto na streche,“ hovorí predseda OZ Michal Filek.

„V tom istom roku sme získali grant od spoločnosti Slovak Telekom a Ministerstva kultúry SR z programu Obnov si svoj dom, na odstránenie zhnitých a drevokaznou hubou napadnutých stropov. Ich poškodenie zhodnotil riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Miloš Dudáš ako „veľmi závažné“. Drevomorku sa podarilo odstrániť a jej rozširovanie zastaviť. Avšak časť stropov musela byť zlikvidovaná. Nič to, v roku 2018 sa združeniu podarilo, znova po získaní dotácie z programu Obnov si svoj dom, urobiť ich rekonštrukciu,“ pokračoval predseda OZ a ďalej doplnil:

„Následne sme pristúpili k výmene a osadeniu všetkých okien. Samozrejme po etapách. Táto časť obnovy bola totiž, doposiaľ, finančne najnáročnejšia. Podieľali sa na nej, okrem ministerstva kultúry, aj súkromní darcovia nielen z Bytče, ktorí si niektoré okná adoptovali. Medzi nimi boli aj čestní občania mesta židovského pôvodu, Pavel Král a generál Ivan Schwarz. Všetkým sme za pomoc nesmierne vďační,“ vyjadruje svoju vďačnosť Filek.

V dnešných dňoch ešte stále prebieha rekonštrukcia drevených zábradlí na emporách na poschodí. Doteraz sa OZ Na záchranu bytčianskej synagógy podarilo na rekonštrukciu získať a v synagóge preinvestovať viac ako 142 000 eur.

„Súčasne si ale uvedomujeme, že práce nepostupujú tak rýchlo, ako by si azda mnoho Bytčanov predstavovalo. Boli sme totiž odkázaní výhradne na získavanie podpory z malých grantov od štátu, alebo súkromných darcov. Takýmto tempom by obnova národnej kultúrnej pamiatky trvala ďalších päťdesiat rokov. Preto sme sa rozhodli, že do tímu prizveme ďalších ľudí, ktorí majú chuť, záujem a možnosti s obnovou výraznejšie pomôcť a naštartujeme tak novú etapu v živote bytčianskej synagógy. Zároveň nám pomocnú ruku prisľúbila podať ekonomická skupina TERAZ, a.s. Je veľká nádej, že sa nám spoločnými silami podarí rekonštrukčné práce mnohonásobne urýchliť,“ predpokladá predseda OZ.

Podľa dostupných informácií vieme, že práve prebieha príprava nového projektu pre stavebné povolenie, ktorý je potrebné vypracovať už aj s ohľadom na formu budúceho využitia objektu po jeho rekonštrukcii.

„Potešiteľné je, že združenie ho plánuje, tak ako prezentovalo v minulosti, využívať najmä na kultúrno-spoločenské účely. Stane sa miestom koncertov, výstav, divadelných predstavení a sídlom bytčianskeho múzea. Je predpoklad, že do mesta pritiahne turistov a návštevníkov z domova, aj zo zahraničia a znova sa zaskvie ako unikátny šperk tohto regiónu. Chceme však ísť s dobou. Preto by mali byť samozrejmosťou sociálne zariadenia, elektrina, či vykurovanie. Najmä pre potreby malej kaviarničky, ktorá bude slúžiť pre návštevníkov budúceho kultúrneho stánku. Po vypracovaní projektu požiadame o stavebné povolenie a po jeho vydaní sa budeme môcť uchádzať o väčšie granty a dotácie. To sme si doteraz, bez silného partnera, nemohli dovoliť, najmä vzhľadom na vysokú spoluúčasť, ktorú si donori vyžadovali,“ uzavrel Michal Filek, predseda OZ.

Foto: Facebook / Jiří Krofta

Foto: Facebook / Jiří Krofta

Foto: Facebook / Jiří Krofta

Foto: Facebook / Jiří Krofta