„Okná na severnej aj južnej strane sú termálne a fasády sú členené pilastrami s rímsovou hlavicou, zakončené pod strešnou rímsou. Nad vstupným portálom hlavnej fasády sa nachádza termálne okno medzi plochými pilastrami, ktoré sú zároveň zakomponované do prehĺbenej plochy členenej pásovou rustikou a nad nimi sa nachádza korunná rímsa s vežou,“ uviedol pre Turistickú informačnú kanceláriu mesta Žilina Jozef Moravčík.

Pokračoval ďalej o hlavnom oltári: „Hlavný oltár je klasicistický a pochádza z polovice 19. storočia. Na klasicisticky namaľovanej iluzívnej stene sa nachádza obraz na plátne – svätý Imrich. Kazateľnica taktiež pochádza z polovice 19. storočia, nesie obraz Dobrého pastiera. Drevená krstiteľnica je taktiež klasicistická z polovice 19. storočia. V kostole sa nachádza aj kamenná svätenička z polovice 19. storočia. Hlavný oltár svätého Imricha predstavuje nástenná maľba a olejomaľba na plátne na stene záveru svätyne je namaľovaná iluzívna architektúra a v strede obraz svätého Imricha kľačiaceho pred sochou Panny Márie,“ dodal Moravčík.

Mestská časť Žiliny - Bytčica sa nachádza južne od mesta a prvýkrát je zmienená v roku 1409, kedy sa podľa literárnych prameňov spomína ako Bytzycz.

„Patrila do lietavského panstva, ktoré malo v obci veľké záhrady. Obyvatelia sa venovali najmä poľnohospodárstvu, chovu oviec aj včelárstvu. Nachádzajú sa tu aj dva kaštiele - jeden dvojpodlažný barokový z polovice 18. storočia a druhý klasicistický z polovice 19. storočia, aj budova bývalého majera z polovice 19. storočia,“ priblížil Moravčík a ďalej uviedol, že v Bytčici pôsobil takmer štyridsať rokov farár Romuald Čelislav Zaymus:

„Pochádza z Rajca, kde sa narodil 7. februára 1828. Po štúdiách filozofie a teológie vo Vacove, Budíne a Nitre, pôsobil ako kaplán v Močenku, Košeci, Lednici, Beluši, Vysokej nad Kysucou, Ilave. Od roku 1863 do konca života 19. júla 1902 bol iba farárom v Bytčici. Popri pastoračnej činnosti sa zaujímal najmä o povznesenie národného povedomia Slovákov a ich snahy o emancipáciu. Podporoval reformy Martina Hatalu v oblasti slovenskej gramatiky. Spolu zakladal Maticu slovenskú a bol aj jej konateľom v Trenčianskej stolici. Pracoval najmä v prírodovedno-geologickom odbore Matice slovenskej a zúčastnil sa aj pri založení prvého slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom,“ uviedol Moravčík.

Ten ďalej tvrdí, že Romuald Čelislav Zaymus bol aj členom výboru Spolku svätého Vojtecha, aj podpredsedom Muzeálnej slovenskej spoločnosti. „Pre svoje aktivity bol veľmi často prenasledovaný a väznený. Bojoval proti alkoholizmu zakladaním spolkov triezvosti, ale zaoberal sa aj kultiváciou pôdy, botanikou a pomológiou. Zakladal ovocné sady v Bytčici, Ilave, Lednici, aj stromové škôlky v Beluši, Vysokej nad Kysucou, Rajci, Košeci, Turzovke. Zavádzal nové druhy plodín, pestoval kvety aj vinič. Venoval sa tiež chovu dobytka, rybárstvu, včelárstvu, ale aj šľachteniu zemiakov,“ spomína Moravčík a ďalej uvádza:

„Na výstave v Žiline v roku 1878 vystavoval až 35 druhov zemiakov. Vydával mesačník Obzor, prispieval do časopisov Cyril a Metod, Priateľ školy a literatúry, Kresťan. Svoje články posielal tiež do Národných novín aj Ľudových novín. Z jeho prác treba spomenúť najmä: Minulosť a prítomnosť ľudu horno - trenčianskeho (1893); Politické strany v Uhorsku (1897); Upozornenie na dejepisné, náboženské a pamätihodné veci v stolici Trenčianskej (1900). Svoje články zamerané na históriu publikoval najmä v Sborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti a v Tovarišstve. Po úmrtí Daniela Licharda redigoval Obzor, noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život (1882-1886).“

Meno Romualda Čestislava Zaymusa nesie v dnešných dňoch ulica v centre Žiliny a aj základná cirkevná škola. Na budove farského úradu v Bytčici je umiestnená pamätná tabuľa s portrétom Romualda Čestislava Zaymusa s textom: „Tu žil a účinkoval ROM.Č. ZAYMUS 5.II.1828 +19.7.1902 Národný buditeľ. Jeho meno navždy zostane spojené s Bytčicou.“