Utorok 09. 08. 2022 22:05:37 | Meniny má Ľubomíra

100 stavieb Žiliny: Kostol svätého Imricha v Bytčici

Klasicistický Kostol svätého Imricha v Bytčici pochádza z roku 1844. Odborná literatúra o ňom hovorí ako o jednoloďovom s rovným uzáverom presbytéria, ktoré je zaklenuté pruskou klenbou a loď iba plytkou českou klenbou. Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Juliana Krčulová|29. júl 2022|13:00:06


Súvisiaci článok
100 stavieb Žiliny: Františkánsky Kostol svätej Barbory a kláštor (FOTOGALÉRIA)
Čítajte viac >

„Okná na severnej aj južnej strane sú termálne a fasády sú členené pilastrami s rímsovou hlavicou, zakončené pod strešnou rímsou. Nad vstupným portálom hlavnej fasády sa nachádza termálne okno medzi plochými pilastrami, ktoré sú zároveň zakomponované do prehĺbenej plochy členenej pásovou rustikou a nad nimi sa nachádza korunná rímsa s vežou,“ uviedol pre Turistickú informačnú kanceláriu mesta Žilina Jozef Moravčík.

Pokračoval ďalej o hlavnom oltári: „Hlavný oltár je klasicistický a pochádza z polovice 19. storočia. Na klasicisticky namaľovanej iluzívnej stene sa nachádza obraz na plátne – svätý Imrich. Kazateľnica taktiež pochádza z polovice 19. storočia, nesie obraz Dobrého pastiera. Drevená krstiteľnica je taktiež klasicistická z polovice 19. storočia. V kostole sa nachádza aj kamenná svätenička z polovice 19. storočia. Hlavný oltár svätého Imricha predstavuje nástenná maľba a olejomaľba na plátne na stene záveru svätyne je namaľovaná iluzívna architektúra a v strede obraz svätého Imricha kľačiaceho pred sochou Panny Márie,“ dodal Moravčík.

Mestská časť Žiliny - Bytčica sa nachádza južne od mesta a prvýkrát je zmienená v roku 1409, kedy sa podľa literárnych prameňov spomína ako Bytzycz.

„Patrila do lietavského panstva, ktoré malo v obci veľké záhrady. Obyvatelia sa venovali najmä poľnohospodárstvu, chovu oviec aj včelárstvu. Nachádzajú sa tu aj dva kaštiele - jeden dvojpodlažný barokový z polovice 18. storočia a druhý klasicistický z polovice 19. storočia, aj budova bývalého majera z polovice 19. storočia,“ priblížil Moravčík a ďalej uviedol, že v Bytčici pôsobil takmer štyridsať rokov farár Romuald Čelislav Zaymus:

„Pochádza z Rajca, kde sa narodil 7. februára 1828. Po štúdiách filozofie a teológie vo Vacove, Budíne a Nitre, pôsobil ako kaplán v Močenku, Košeci, Lednici, Beluši, Vysokej nad Kysucou, Ilave. Od roku 1863 do konca života 19. júla 1902 bol iba farárom v Bytčici. Popri pastoračnej činnosti sa zaujímal najmä o povznesenie národného povedomia Slovákov a ich snahy o emancipáciu. Podporoval reformy Martina Hatalu v oblasti slovenskej gramatiky. Spolu zakladal Maticu slovenskú a bol aj jej konateľom v Trenčianskej stolici. Pracoval najmä v prírodovedno-geologickom odbore Matice slovenskej a zúčastnil sa aj pri založení prvého slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom,“ uviedol Moravčík.

5fa2aa1c_1522081567_1.jpg

Ten ďalej tvrdí, že Romuald Čelislav Zaymus bol aj členom výboru Spolku svätého Vojtecha, aj podpredsedom Muzeálnej slovenskej spoločnosti. „Pre svoje aktivity bol veľmi často prenasledovaný a väznený. Bojoval proti alkoholizmu zakladaním spolkov triezvosti, ale zaoberal sa aj kultiváciou pôdy, botanikou a pomológiou. Zakladal ovocné sady v Bytčici, Ilave, Lednici, aj stromové škôlky v Beluši, Vysokej nad Kysucou, Rajci, Košeci, Turzovke. Zavádzal nové druhy plodín, pestoval kvety aj vinič. Venoval sa tiež chovu dobytka, rybárstvu, včelárstvu, ale aj šľachteniu zemiakov,“ spomína Moravčík a ďalej uvádza:

„Na výstave v Žiline v roku 1878 vystavoval až 35 druhov zemiakov. Vydával mesačník Obzor, prispieval do časopisov Cyril a Metod, Priateľ školy a literatúry, Kresťan. Svoje články posielal tiež do Národných novín aj Ľudových novín. Z jeho prác treba spomenúť najmä: Minulosť a prítomnosť ľudu horno - trenčianskeho (1893); Politické strany v Uhorsku (1897); Upozornenie na dejepisné, náboženské a pamätihodné veci v stolici Trenčianskej (1900). Svoje články zamerané na históriu publikoval najmä v Sborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti a v Tovarišstve. Po úmrtí Daniela Licharda redigoval Obzor, noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život (1882-1886).“

5fa2aa1c_1851408618_2.jpg

Meno Romualda Čestislava Zaymusa nesie v dnešných dňoch ulica v centre Žiliny a aj základná cirkevná škola. Na budove farského úradu v Bytčici je umiestnená pamätná tabuľa s portrétom Romualda Čestislava Zaymusa s textom: „Tu žil a účinkoval ROM.Č. ZAYMUS 5.II.1828 +19.7.1902 Národný buditeľ. Jeho meno navždy zostane spojené s Bytčicou.“


Súvisiaci článok
100 stavieb Žiliny: Meštiansky dom – Knihárska dielňa Lidy Mlichovej (FOTOGALÉRIA)
Čítajte viac >

Zdieľať článok
Lock-icon

Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť