Slovenská rodina z Kysúc a talianska „famiglia“ sa v predvianočnom období budú musieť neplánovane zoznámiť so zvykmi a tradíciami cudzej krajiny. Spisovateľka Andrea M. Guastella vo vianočnej knihe približuje toto sviatočné obdobie a vďaka nej môžete objavovať obyčaje dvoch rodín aj vy. V rozhovore pre Žilina SP21 prezradila, čo ju k tomu inšpirovalo, pri písaní akej scény sa najviac pobavila a čo plánuje do budúcnosti.

Kniha „Popletené Vianoce“ prepája slovenské (kysucké) a talianske tradície. Čo vás inšpirovalo k tomu, aby ste spojili práve tieto dve kultúry?

„U nás doma sme vždy slávili Vianoce tradične, máme vzácne zvyky, ktoré nesmú chýbať ani jeden rok! Kysuce sa tam objavili skôr náhodou vďaka kamarátke z folklóru, ktorá odtiaľ pochádza a priblížila mi tak originálne nárečie a tie najzábavnejšie slovíčka sa samozrejme ocitli aj v príbehu ako Kysucký slovník, ktorý si čitatelia tak veľmi obľúbili.

No a Talianske prostredie sa ocitá bežne v mojich románoch. Milujem Taliansko, s manželom, ktorý pochádza zo Sicílie sme tam aj istý čas žili a tak prirodzene prenášam svoje poznatky do príbehov. Popletené Vianoce si vyžadovali však dávku humoru, a tak som dala dokopy všetky rozdiely, odlišnosti kultúr, či iné vtipné nedorozumenia počas ich neplánovaného trávenia predvianočného času na jednej chate. Všetky, naozaj všetky som si zažila a bavila sa na nich vtedy rovnako ako sa bavia aj moji čitatelia teraz."

Zdroj: Koláž Žilina SP21/Facebook/Andrea Guastella Marciová

Aké posolstvo ste chceli týmto kultúrnym stretom odovzdať čitateľom?

„Nechcela som príbeh, ktorý je plný nereálnych tzv. knižných zvratov alebo náhod. Stavala som príbeh reálne, niektoré veci sa skutočne stali ľuďom, ktorých poznám. Odovzdávanie prastarých tradícií a zvykov, rôzne kultúry vo svete, ich poznávanie a vzájomná tolerancia je dôležitým odkazom pre každý národ."

Romantika a humor sa v knihe prelínajú s drobnými nedorozumeniami. Ktorá scéna sa vám písala najťažšie a naopak, pri ktorej ste sa vy osobne najviac zabávali?

„Bezpochyby to boli papuče. Tí, čo čítali vedia, alebo mydielko v tvare muffinu, do ktorého "niekto" zahryzol. No dobre som sa bavila aj na nedorozumeniach, ktoré vznikali v dôsledku jazykovej bariéry. Takže žiadna z nich sa mi nepísala ťažko, práve naopak."

Kniha je rozdelená na kapitoly, ktoré možno čítať postupne až do Vianoc. Prečo ste zvolili takýto adventný formát a ako podľa vás ovplyvňuje zážitok z čítania?

„Čítanie podľa adventu nebolo cieľom, kniha začína v polovici decembra a teda už nespĺňa pravidlá adventného kalendára. Je to skôr také milé sprevádzanie dní, oživenie každého dňa dobrodružstvom Zuzany a Nica od druhej polovice decembra až do Vianoc. Ľudia začali čítať ich príbeh a odrazu sa zjavili recenzie, kde si každý knihu nechával ako advent na konkrétny deň. Je to milé, potešilo ma to. Myslím, že sa tak čitateľ dokáže viac vcítiť do ich príbehu, pretože sa to odohráva v ten istý deň ako číta danú kapitolu. No veľa z nich to nevydržalo, začali síce na 15. decembra čítať, avšak na tretí deň knihu celú dočítali."

Plánujete aj ďalší príbeh, ktorý by nadviazal na „Popletené Vianoce“ alebo iný vianočný príbeh?

„Plánujem. Už mám kostru príbehu dokonca aj v hlave, ale nebude priamo nadväzovať na príbeh Popletených Vianoc. Určité postavy nejako prepojím. Bežne prepájam postavy z iných svojich románov, čo zároveň baví aj mojich čitateľov, ktorí si tak aj v inom príbehu nájdu obľúbeného hrdinu z predošlej knihy," dodala pre Žilina SP21 Marciová.