Nenápadná obec s veľkým príbehom

Na prvý pohľad ničím výnimočná dedinka. A predsa - Vyšný Kubín je srdcom slovenskej kultúrnej pamäti. Tu, v roku 1849, uzrel svetlo sveta Pavol Országh, neskôr známy ako Hviezdoslav – básnik, ktorý slovami povýšil slovenskú literatúru na svetovú úroveň.

Verejnoprávna televízia STVR sa vo svojej reportáži venovala jeho pamiatke. Za čias Hviezdoslava bol podľa jej slov Vyšný Kubín dedinkou s drevenými domcami a latinskou školou.

„Je tu veľmi málo pôvodných dreveníc, skoro už nič, pretože tie, čo boli, tak väčšinou tvoria časť skanzenov buď v Martine, alebo v Zuberci. Vyšný Kubín sa dosť rozrástol, kedysi tu bolo tak 400 obyvateľov a teraz je tu už 830,“ priblížila pre STVR lektorka Obecného úradu vo Vyšnom Kubíne, Elena Drobná.

Dom, ktorý zmizol a príbeh, ktorý zostal

Rodný dom básnika už podľa dostupných informácií nestojí - zhorel v plameňoch. No pamätná tabuľa pripomína, kde sa začala jeho životná cesta. V miestnom kaštieli, kde dnes sídli obecný úrad, sa nachádza expozícia venovaná Hviezdoslavovi a ďalším významným rodákom.

Fotografie a kresby odhaľujú, ako dom vyzeral pred požiarom. Zaujímavosťou je, že o šesťdesiat rokov neskôr sa v tom istom dome narodila ďalšia literárna duša - spisovateľka Margita Figuli.

„Naša expozícia sa zamerala hlavne na jeho mladosť, na jeho detské roky a študentské roky. Máme tu fotografie jeho rodičov, otca, matky a jeho súrodencov. Mal ešte dvoch súrodencov, brata a sestru,“ opísala ďalej Drobná.

Zdroj: vysnykubin.sk

Cesta mladého Pavla za talentom

Hviezdoslavova matka pochádzala podľa Drobnej z rodu Medzihradských a jeho prvým učiteľom bol Adolf Medzihradský, človek, ktorý rozpoznal jeho talent. Vďaka nemu sa mladý Pavol dostal na štúdiá do maďarského Miškolca, kde napísal svoje prvé verše, ešte v maďarčine. Až neskôr sa vrátil k materinskej reči a našiel svoj pravý hlas.

Hviezdoslav potom rodisko natrvalo opustil a vyštudoval právo. Svoje šťastie našiel pri manželke Ilone Novákovej, dcére dolnokubínskeho evanjelického farára. Život prežili v Námestove a v Dolnom Kubíne.

„Nájdeme tu aj najstaršiu pozostalosť z rodiny Országhovej a takou dominantou je kútnica, ktorú si ušila samotná Pavlova matka, za ktorou sa aj narodil,“ povedala pre STVR literárna historička Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, Paulína Martinkovičová.

Bol mužom zvyku aj hĺbky. Namiesto obyčajnej kravaty nosieval širokú čiernu mašľu, ktorá sa stala jeho poznávacím znamením. Na portrétoch aj sochách ho podľa nej okamžite spoznáte - symbolizuje nielen eleganciu, ale aj jeho skromnosť.

Zdroj: vysnykubin.sk

„Nebola len módnym doplnkom, ale plnila funkciu. Totižto Pavol mal na krku od detstva vadu, takú priehlbinu, ktorú zajedno nerád ukazoval a zároveň bol komfortný s tým, nosiť to,“ vysvetlila ďalej Martinkovičová.

Hviezdoslav podľa jej slov nebol rečník, ale radšej sa vyjadroval písaním. „Preto uprednostňoval práve písomný prejav. Asi najznámejšie dielo je Hájnikova žena, ktoré napísal, keď chodil na ozdravné pobyty na Slanú vodu v Oravskej Polhore a tam sa inšpiroval hájovňou a ľuďmi, ktorí tam žili,“ doplnila.

Odkaz pod Chočom

Hviezdoslavovo dielo, najmä Hájnikova žena, sa teda zrodilo z prostoty oravskej krajiny, jej ľudí a ticha. Aj po viac ako 170 rokoch od jeho narodenia zostáva jeho slovo živé ako rieka, ktorá neprestáva tiecť. Vyšný Kubín je tak nielen miestom narodenia básnika, ale aj živým symbolom, že malé dediny môžu tiež niesť veľké príbehy.