V hlbokých lesoch Veľkej Fatry existujú miesta, kde sa čas spomalí a človek je len tichým pozorovateľom. Jedným z nich je aj nenápadný lesný prameň, ku ktorému si nachádzajú cestu tí najplachejší obyvatelia hôr.

Fotopasca autora Lukáša Mateja tu od zimy až po prvé jarné dni zachytila momenty, ktoré bežne ostávajú skryté. Medveď prichádza v tichosti, vlk ostražito sleduje okolie, líška sa mihne ako tieň a diviak si bezstarostne razí cestu k vode. Každý z nich má svoj príbeh, ktorý sa odohráva bez divákov – až doteraz.

Zábery pripomínajú, že divočina je stále živá, krehká aj nespútaná zároveň. A niekedy stačí jedno miesto, jeden prameň, aby sme ju mohli na chvíľu naozaj pocítiť.

Pozrite si krásne Lukášovo video.