Odborná literatúra hovorí, že ikonickú dvojpodlažnú secesnú budovu so špicatou strechou a dvoma postrannými vežičkami začal stavať Žilinský priemyselný zbor, podľa ktorého sa aj spočiatku nazývala, na pozemku, ktorý na tento účel darovalo mesto. Objekt uviedli do prevádzky 20. augusta 1910. Budova sa po sprístupnení stala centrom remesiel a obchodu. „Pôvodný názov na čelnej fasáde budovy znel Baross – Gábor – Iparos – Otthon, čo v preklade znamená Remeselnícky domov Gabriela Barossa. Pôvodný maďarský reliéfny nápis nahradil v období prvej Československej republiky názov Remeselnícky dom. Po obidvoch stranách nápisu sú pod vežičkami umiestnené dva reliéfy so sedemnástimi postavami, ktoré väčšinou reprezentujú jednotlivé remeslá. V štíte nad priečelím fasády je dodnes umiestnená plastika Gabriela Barossa, rodáka z Pružiny pri Považskej Bystrici. Gabriel alebo aj Gábor Baross vyštudoval právo v Budapešti a pracoval ako notár v Trenčianskej župe. Angažoval sa politicky, bol poslancom Uhorského snemu za Liberálnu stranu. V rokoch 1886 až 1889 zastával post ministra verejných prác a dopravy, pričom prispel v značnej miere k rozvoju železničnej dopravy v Uhorsku a jej modernizácii i rozmachu poštových služieb. V rokoch 1889 až 1892 pôsobil ako minister obchodu. Založil Priemyselnú banku a podporoval priemysel a vzdelávanie. V Žiline sa pričinil o vznik súkennej továrne. Za Rakúsko – Uhorska niesla dnešná Hurbanova ulica jeho meno, nazývala sa ulica Gábora Barossa – Baross Gábor utca,“ uvádza odborná literatúra.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Od roku 1925, podľa historikov a odborníkov, sídlilo v Remeselníckom dome Živnostenské spoločenstvo, ktoré sa pretransformovalo zo Žilinského priemyselného zboru, keď vstúpil do platnosti nový živnostenský zákon. „V roku 1927 objekt prešiel do priameho vlastníctva Živnostenského spoločenstva. Po roku 1925 združovalo spoločenstvo približne dve tisíc obchodníkov, remeselníkov a hostinských. Organizácia žilinských živnostníkov patrila k najväčším a najlepšie situovaným spoločenstvám na Slovensku. Jej ročný príjem vtedy činil 180 000 Kčs. Na čele spoločenstva stál Katol Pawera a Jozef Hoffmann, hlavný tajomník, predsedom odboru obchodníkov bol Andrej Bacher, predsedom remeselníckych odborov Ján Heinrich a predsedom hostinských Ludevit Mazúr. Okrem Živnostenského spoločenstva bola v budove umiestnená Živnostenská záložňa a expozitúra Finančného riaditeľstva pre priame dane. Živnostenskú záložňu, Živnostenský úverný ústav, spoločenstvo s ručením obmedzeným, založili v roku 1923. Jej hlavným účelom bolo podporovať živnostníkov. Expozitúra Finančného riaditeľstva pre priame dane začala fungovať od 15. októbra 1924 s pôsobnosťou pre vtedajšie okresy Žilina, Čadca a Kysucké Nové Mesto. Chod úradu zabezpečovalo sedemnásť úradníkov na čele s prednostom Ottom Šterbinským. V roku 1939 po odpredaju Katolíckeho domu sa do Remeselníckeho domu presťahoval i obvodný sekretariát HSĽS,“ uviedli historici v odbornej publikácii.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Po zániku živnostníctva bola budova podľa nich využívaná pre školské účely. „Najskôr bola v Remeselníckom dome po roku 1948 umiestnená učňovská škola, od roku 1960 tu postupne sídlila stredná priemyselná škola stavebná, niektoré triedy strednej všeobecno-vzdelávacej školy, jazyková škola. Od školského roku 1979 / 1980 až do roku 1992 slúžili priestory pre žilinské konzervatórium. Vyučovali tu všeobecno-vzdelávacie predmety, v pivnici zriadili miestnosť pre pohybovú výchovu. Po konzervatóriu pôsobila v priestoroch Remeselníckeho domu Obchodná akadémia sv. Tomáša Akvinského. V roku 1984 prebehla renovácia Remeselníckeho domu. Ďalšie stavebné úpravy na objekte sa robili v rokoch 2006 až 2007. V súčasnosti je budova po rekonštrukcii a vlastní ju obchodno-sprostredkovateľská realitná spoločnosť. Pri pohľade do interiéru budovy bol od počiatku bezpochyby veľkou ozdobou na prvom podlaží na kamennej dlažbe umiestnený latinský nápis SALVE, písmeno S je napísané obrátene, čo v preklade značí „buď pozdravený“ alebo „vitaj“, veľká farebná mozaika s remeselnými motívmi a takisto ďalšie menšie farebné mozaiky s rastlinnými motívmi na chodbách prvého a druhého podlažia,“ uviedli autori odbornej publikácie o histórii Remeselníckeho domu v Žiline.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

V súčasnosti historickú budovu Remeselníckeho domu v Žiline vlastní súkromná spoločnosť SIRS - Investment, s.r.o žilinského podnikateľa Georgea Trabelssieho. Oslovili sme preto hovorkyňu spoločnosti, Ivanu Strelcovú, aby nám priblížila už uskutočnenú rozsiahlu rekonštrukciu budovy, opísala obmenu zrekonštruovaného interiéru, prípadne načrtla plány do budúcnosti s budovou Remeselníckeho domu v Žiline.

„Budova Remeselníckeho domu prešla v minulosti rozsiahlou rekonštrukciou. Nový, aj keď historický šat, dostala tak z vonku, ako aj vo vnútorných priestoroch. Pri rekonštrukcii sa spolupracovalo s pamiatkarmi. V budove sídli banka a nie je bežne prístupná širokej verejnosti,“ zhrnula v krátkosti pre našu redakciu hovorkyňa žilinskej spoločnosti SIRS – Investment, Ivana Strelcová.

Foto: WWW zilina-gallery.sk

Foto: WWW zilina-gallery.sk

Foto: WWW zilina-gallery.sk

Foto: WWW zilina-gallery.sk