České korunovačné klenoty boli na príkaz prezidenta Beneša ukryté v Žiline

Budovu bývalej filiálky Rakúsko-uhorskej banky, podľa žilinských historikov Jozefa Moravčíka a Petra Štanského, postavili v roku 1912 v štýle neoklasicizmu na vtedajšej Barošovej ulici, Baross utca. „Po roku 1919 to bola Hurbanova ulica číslo 27, v súčasnosti Legionárska ulica číslo 1, no a do roku 1992 to bola Švermova ulica. Budovu projektoval jeden z najvýznamnejší architektov Uhorska, bratislavský rodák pôsobiaci v Budapešti Jozef Hubert. Ten okrem mnohých iných významných stavieb projektoval aj zámok v Bojniciach a časť zámku v Smoleniciach,“ uviedli pre žilinskú turistickú informačnú kanceláriu historici a doplnili, že budova po prvej svetovej vojne patrila filiálke Národnej banky Československej.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

„Tá v roku 1936 až 1937 uskutočnila nadstavbu budovy o druhé poschodie, v ktorých boli byty. Ešte predtým v roku 1936 bola rekonštrukcia budovy a tiež sa v suteréne zabudoval druhý trezor. Pôvodný trezor bol na prvom poschodí vľavo v smere od ulice. V trezoroch banky boli od 20. septembra do 6. októbra 1938 ukryté pred agentmi Nemeckej ríše korunovačné klenoty českých kráľov. Po druhej svetovej vojne tu sídlila filiálka Štátnej banky československej, neskôr pobočka Obchodnej banky, úč. spol. a Československej obchodnej banky, a. s. V posledných rokoch pred rekonštrukciou bola budova banky uzavretá a nevyužívaná,“ uviedli Moravčík a Štanský.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Zaujímavosťou je, že české korunovačné klenoty za posledných šesťsto rokov opustili Pražský hrad síce viackrát, avšak na Slovensko sa dostali iba jediný raz, a to pre hroziace bombardovanie Prahy počas sporu o Sudety. „Preto prezident Beneš prikázal klenoty odviezť. Údajne to bol jeho posledný prezidentský rozkaz. Svätováclavskú korunu, žezlo, jablko, kríž, rúcho a meč odviezli z Prahy 19. septembra 1938 na dvoch autách. Nasledujúci deň už boli klenoty v Žiline, kde ich prevzal František Koupil, prednosta filiálky Národnej banky československej v Žiline. Potom boli klenoty ukryté aj v trezore hotela Veľká Fatra v Rajeckých Tepliciach, kam ich odviezol Jozef Kynera zo Žiliny, ktorý vlastnil na Hollého ulici opravovňu áut, garáže a mal aj autodopravu. O tejto prísne utajenej akcii vedeli iba v prezidentskej kancelárii a v najvyššom vedení banky, takže väčšina Slovákov a Čechov dodnes ani netuší, že český národný poklad niekedy opustil Pražský hrad,“ povedali o zaujímavej utajenej akcii žilinskí historici.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Obnova bývalej filiálky rakúsko-uhorskej banky

Do dnešných dní sa podľa uznávaných historikov na budove zachovalo množstvo umelecko-remeselných detailov. „Napríklad pôvodné štuky, kamenárske prvky ako schodisko, kované zábradlia, dverové a okenné výplne. Monumentalitu budovy zvýrazňuje symetricky členená fasáda s výraznou tektonikou. Kompozícii dominuje hlavný vstup v strednom osovom rizalite. Celkový dojem je umocnený monochromatickým riešením fasády. Dôvodom stavebných úprav a modernizácie bolo zníženie energetickej náročnosti, morálne aj fyzické opotrebovanie objektu a jeho prispôsobenie novej funkcii. Stavebné zásahy do pôvodných reprezentačných priestorov historickej budovy banky sú minimálne,“ povedali o rekonštrukciách Moravčík a Štanský.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: TIK Žilina

Úpravy sa týkali hlavne otvorených coworkingových miestností. Po pamiatkovom výskume a zdokumentovaní stavu objektu bolo rozhodnuté o reštaurovaní a celkovej obnove fasád, strechy, výplní otvorov a pôvodných prvkov v interiéri. „Architekt mal za úlohu okrem návrhu komplexného architektonického a dispozičného riešenia aj úpravy exteriéru. Ostali zachované oba vstupy do budovy, ktoré doplnila rampa pre imobilných z dvorovej časti. V suteréne pribudli hygienické miestnosti pre návštevníkov a stavebné práce boli rozšírené o čiastočnú sanáciu zvlhnutého obvodového muriva. Na nadzemných podlažiach sú flexibilne usporiadané kancelárie, kaviareň, coworkingové a eventové priestory. Napriek modernému zariadeniu pracovísk ostáva aj v kanceláriách dominantným prvkom pôvodná stavebná esencia. Honosný „bankový“ charakter stavby ostal zachovaný, pričom sa podarilo vyzdvihnúť jeho historickú hodnotu,“ uzavreli pre Turistickú informačnú kanceláriu Žilina historici Jozef Moravčík a Peter Štanský.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Budova bývalej Rakúsko-uhorskej obchodnej banky v Žiline dnes slúži ako moderné kancelárske a coworkingové centrum

Komplexná rekonštrukcia objektu, ktorá začala v roku 2015 a trvala ďalšie dva roky, zmenila interiér historickej budovy na moderné kancelárske priestory, pri súčasnom zachovaní historického ducha exteriéru a spoločných priestorov. V dnešných dňoch budova bývalej Rakúsko-uhorskej obchodnej banky v Žiline slúži ako moderné kancelárske a coworkingové centrum.

Foto: Lukáš Macek

Foto: Lukáš Macek

Banka Žilina je výnimočnou budovou ako architektonicky, tak aj svojou polohou v historickom centre mesta. O plánovaných rekonštrukciách a aj o tých, ktorými si budova bývalej obchodnej banky už prešla, sme sa porozprávali s marketingovým manažérom spoločnosti Reinoo, Máriom Šujanským. Podľa jeho slov sa v najbližšej dobe na budove Banky Žilina neplánuje realizovať žiadne rekonštrukcia. „V súčasnosti nie. S úctou k historickému odkazu staviteľov spred viac ako 100 rokov sme v roku 2014 budovu kompletne zrekonštruovali. V interiéri budovy tak vznikol moderný priestor so zachovaním historického ducha spoločných priestorov a exteriéru. Celá stavba je v plnom rozsahu podpivničená, disponuje vlastným parkoviskom s plochou zelene a štýlovou reštauráciou s kaviarňou. Budova banky pozostáva z kancelárii, plne vybavených zasadacích miestností a priestorov na krátkodobý prenájom. Je tak inšpirujúcim a reprezentatívnym miestom pre mladých ľudí, študentov, freelancerov a podnikateľov. Výnimočný priestor Banky Žilina je využívaný pre rôzne konferencie, spoločenské recepcie, motivačné večery či iné podujatia,“ uviedol o komplexnej rekonštrukcii marketingový manažér žilinskej spoločnosti Reinoo.

Foto: Reinoo

Foto: Reinoo

Na našu otázku, či obyvatelia Žiliny, respektíve jej návštevníci, môžu budovu Banky Žilina pri vybraných príležitostiach aj navštíviť, nám Šujanský odpovedal takto: „Väčšina priestorov je prenajatá súkromným spoločnostiam. Je možné sa zúčastniť na rôznych konferenčných a prezentačných eventoch v rámci priestorov na krátkodobý prenájom, ktoré sú situované na prvom poschodí. Viac informácií však nájdete na našej internetovej stránke. Návštevníci môžu ďalej navštíviť aj reštauráciu Trezor,“ doplnil.

Foto: Reinoo

Foto: TIK Žilina

Našu redakciu na záver zaujímalo, aké sú s budovou Banky Žilina plány do budúcnosti: „Banka bude aj naďalej slúžiť ako budova s prenajímateľnými office priestormi,“ uzavrel pre našu redakciu marketingový manažér spoločnosti Reinoo, Mário Šujanský.

Foto: TIK Žilina