Piatok 17. 05. 2024 01:47:32 | Meniny má Gizela, Aneta

100 stavieb Žiliny: Kostol svätého Juraja v Trnovom (FOTOGALÉRIA + ROZHOVOR)

Komplexná obnova Kostola svätého Juraja sa podľa riaditeľa Krajského pamiatkového úradu v Žiline, Miloša Dudáša, zrealizovala na veľmi dobrej remeselnej i stavebnej úrovni. „Stavebné práce boli veľmi komplikované. Celý kostol sa musel rozobrať, jeho konštrukcia preniesť do dielní realizátorov, kde sa poškodené časti vymenili. Z pôvodnej zrubovej konštrukcie kostola je zachovaných asi 80 percent. Takže aj z hľadiska pamiatkovej obnovy to hodnotím veľmi kladne. Archeologický výskum dokázal, že súčasný kostol postavili okolo roku 1615 na mieste staršieho dreveného kostola, postavenom pravdepodobne okolo roku 1500, ktorý zhorel,“ uviedol Miloš Dudáš. Foto: Mesto Žilina

Juliana Krčulová|20. máj 2022|09:34:41


Súvisiaci článok
100 stavieb Žiliny: Budova Žilinskej reálnej školy (FOTOGALÉRIA + ROZHOVOR)
Čítajte viac >

Trnovský drevený kostol mali postaviť podľa vzoru kostolíka, ktorý sa nachádzal v Zábreži na Orave

Kostol svätého Juraja v Trnovom sa pýši titulom najzápadnejšie situovaná gotická drevená sakrálna stavba na Slovensku. Týči sa na miernom návrší, uprostred cintorína v prímestskej časti Žiliny - Trnové. Podľa historický faktov je zrejmé, že ho postavili pravdepodobne podľa vzoru kostolíka, ktorý sa nachádzal v Zábreži na Orave. „Najstaršia zachovaná písomná správa o Kostole sv. Juraja pochádza z roku 1583. Ide o jednoloďovú zrubovú stavbu so sedlovou strechou. Krátka loď má takmer štvorcový pôdorys a neskoršie pristavanú vežu. Na jej vrchole sa nachádzajú dva vzácne zvony, ktoré zadovážil richtár v Trnovom Judex Mikuláš Trnovský,“ píše o Kostole svätého Juraja Turistická informačná kancelária Žilina na svojej internetovej stránke.

fondtlk.sk.jpg Foto: fondtlk.sk

K histórii dreveného kostola v Trnovom sme sa dostali aj prostredníctvom publikácie História kostola svätého Juraja od autora Miloša Dudáša, riaditeľa Krajského pamiatkového úradu v Žiline, ktorý tvrdí: „Kostol sv. Juraja leží na severozápadnom okraji Trnového v strede cintorína na miernom návrší, kde jeho tmavú siluetu ešte v nedávnej minulosti dopĺňalo niekoľko mohutných stromov. Kanonické vizitácie z rokov 1713 a 1828 spomínajú drevenú ohradu s kostnicou, ktorá ohraničovala priestor pôvodného cintorína, no nijakú kryptu. Jednoloďovú zrubovú stavbu s rovným uzáverom presbytéria pravdepodobne postavili podľa vzoru kostolíka, ktorý sa nachádzal v Zábreži na Orave. Dokonca nie je úplne vylúčené, že ak ho aj nepostavili tí istí majstri, bolo to aspoň v tej istej dobe a podľa jeho vzoru. Ten má však narozdiel od Trnového polygonálne uzavretú svätyňu, nabielené nárožia zrubu a chýbajú mu pultové striešky na hlavnej lodi. Z architektonického a konštrukčného hľadiska mu je blízky aj drevený chrám v Brežanoch na východnom Slovensku, no ten má neskoršie upravený interiér v duchu východokresťanskej liturgie,“ upresnil autor Dudáš.

Historická Žilina.jpg Foto: Facebook / Historická Žilina

Rok výstavby kostola podľa neho nie je známy a celá jeho najstaršia história je zahalená rúškom tajomstva, ktoré by mohol poodhaliť len komplexný historický výskum. „V roku 1583 kostol v Trnovom už stál, ako to dokazuje najstaršia zachovaná písomná zmienka, v ktorej sa spomína neoprávnené odtrhnutie blízkej dedinky Bytčice od Trnového. Podľa Václava Mencla pochádzal kostol až z roku 1613, no datovanie na zvonoch 1604, resp. 1606 a krátke nápisy napovedajú, že sa v tom čase kostol v Trnovom už nachádzal. Či zvony do tohto dreveného kostola osadili primárne, alebo ich sem preniesli z iného objektu, nie je celkom jasné. Richtárstvo v obci patrilo začiatkom 17. storočia rodine Trnovských a práve Mikuláš Trnovský zadovážil v spomínaných rokoch pre kostol zvony. Obidva sa zachovali a sú umiestnené na svojom mieste vo veži kostola,“ píše v monografii obce Trnové Miloš Dudáš.

Súkromný archív Petra Štanského.jpg Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Na väčšom zvone je nápis VERBVM DOMINI MANET IN AETERNVM (Pánovo slovo nech zaznieva naveky) ANNO 1604 NICOLAUS TRNOVSKY IUDEX F: C a na menšom VERBVM DOMINI MANET IN AETERNVM ANNO 1606 NICO.TR.F.C.

„Kanonickávizitácia z roku 1828 udáva ešte tretí malý zvon, no ten z veže dávnejšie odstránili. Dendrochronologický výskum realizovaný na objekte trnovského dreveného kostola na jar 2010 upresnil, že jeho súčasná zrubová konštrukcia bola zhotovená z dreva, ktoré bolo zoťaté v rokoch 1612 až 1614. To znamená, že súčasný drevený kostol mohol byť postavený až okolo roku 1615. V laickej verejnosti je rozšírený odborne zatiaľ nepodložený názor, že súčasný drevený kostol do Trnového preniesli z iného miesta. Nie je známe, odkiaľ a kedy, ale nedá sa to celkom vylúčiť. Mohlo to byť z nejakej osady patriacej rovnako ako samotné Trnové pod Lietavské panstvo. V minulosti bežne dochádzalo k predaju alebo darovaniu drevených konštrukcií sakrálnych stavieb alebo ich častí, resp. prvkov ich vnútorného vybavenia. Ak si nejaká farnosť postavila nový murovaný kostol a vlastnila starší drevený chrám, ten zakrátko predala alebo darovala inej, zväčša chudobnejšej farnosti. Dokonca sa objavuje názor, že kostol do Trnového premiestnili z neďalekej Bytčice,“ uviedol Dudáš a dodal, že z kanonickej vizitácie Bytčickej farnosti vyplýva, že tam 27. augusta 1798 posvätili drevený kostol.

Súkromný archív Petra Štanského 2.jpg Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Súčasný murovaný chrám zasvätený svätému Imrichovi v Bytčici postavili až v rokoch 1844 až 1847. „Čo sa stalo so starším dreveným objektom, nie je známe, no úvahy o jeho prenesení do Trnového sú skôr v rovine ničím nepodložených dohadov. Za pravdepodobnejšie možno považovať len darovanie alebo predaj stavebného materiálu - dreva z bytčického dreveného kostola na opravu dlhodobo poškodeného kostola v Trnovom. To do istej miery vysvetľuje rozšírenú legendu o bytčickom pôvode trnovského dreveného kostola. No aj táto úvaha je nateraz skôr v rovine neoverenej hypotézy a špekulácie. Len dôsledný archívny výskum môže zodpovedne odpovedať na nastolené problémy a otázky. Orientáciou k svetovým stranám zodpovedá Kostol sv. Juraja zaužívanému urbanistickému kánonu všetkých kultových stavieb západnej kultúry. Jednoduchou takmer pravouhlou svätyňou je orientovaný na východ a vstupom z otvoreného priestoru podvežia na západ. Krátka loď má takmer štvorcový pôdorys a neskoršie pristavanú vežu stĺpovo-rámovej konštrukcie s doskovou výplňou. Jej plytká ihlanovitá strieška len o málo prevyšuje sedlovú strechu lode. Tá má v časti presbytéria nižšie položený hrebeň a celá je pokrytá dreveným šindľom. Na celý zrub kostola pôvodne použili drevo z červeného smreka a jednotlivé zo všetkých strán kresané trámy precízne ukladali tak, že medzi nimi nevznikali takmer žiadne medzery. Do bočných stien hlavnej lode dodatočne z exteriéru uchytili pomerne úzke striešky pultovej konštrukcie, ktoré chránia spodnú časť zrubu a základ kostola proti dažďu a zároveň dotvárajú jeho celkový architektonický výraz. Pôvodne bol kostol osadený na nízkej kamennej podmurovke z lomového kameňa, ktorú začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia nahradili nevhodným betónovým základom,“ charakterizoval Dudáš.

Súkromný archív Petra Štanského 3.jpg Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Vnútorné zariadenie chrámu sa zachovalo len v torzálnom stave. „Barokový oltár pochádzajúci z prvej tretiny 18. storočia zdobila ústredná plastika sv. Juraja. Pôvodne bola osadená v širokom akantovom orámovaní so zakomponovanými postavami svätíc, no dnes je z bezpečnostných dôvodov uložená v priestoroch farského úradu. Súčasťou oltára je polychrómovaná drevorezba ukončená svätožiarou s dvoma anjelmi a olejomaľba sv. Anny a Panny Márie. Maľované erby a stále čitateľný nápis "A. D. Podhorský de Nyerov posuit 1720" svedčia o tom, že nie je prvým oltárom v kostole. Cirkvi a chrámu ho práve v roku 1720 darovala rodina Podhorských z Višňového. Určitú dobu kostol patril evanjelikom a jeho návrat do lona rímskokatolíckej cirkvi bol pravdepodobne podmienený novým vnútorným vybavením a zhotovením nového oltára v duchu barokového ideovo-umeleckého poňatia. Na čelnej strane oltárneho stola to okrem iného dokazuje mariánsky monogram v gloriole a rastlinný maľovaný ornament. Aj samotná veľkosť oltára naznačuje, že sa pôvodne nachádzal vo väčšom oltárnom priestore. No dôvod osadenia nového oltára vo svätyni kostola mohol byť aj celkom prozaický, t.j. úplná absencia toho pôvodného,“ načrtol možnú históriu Kostola svätého Juraja v Trnovom autor monografie obce.

Tatiana Falastova.jpg Foto: Facebook / Tatiana Falastova

V čase protihabsburských povstaní, najmä v období povstania Imricha Tokoliho a Františka II. Rákociho, bol kostol v Trnovom podľa zachovaných informácií vážne poškodený a niekoľkokrát vyrabovaný a opustený. „Nezáujem o kostol v tomto období mohla zapríčiniť aj morová epidémia, ktorá začiatkom 18.storočia postihla hornú časť Trenčianskej stolice. Istý podiel na tom, že kostol dlhodobo chátral, spôsobili aj náboženské nepokoje a vzájomná nevraživosť medzi rímskokatolíckymi a protestantskými veriacimi. Pretože hlavná loď kostola spolu s presbytériom vplyvom prirodzenej degradácie drevnej hmoty a narušenej stability sa čiastočne deformovala, došlo začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia k diskutabilnej realizácií statického zabezpečenia objektu. Zhotovil sa nový betónový základ, vložila hydroizolácia a zrub sa podoprel drevenými vzperami tak, aby nedochádzalo k ďalšej deformácií. Riešenie bolo zvolené ako dočasné, no nie najšťastnejšie a najvhodnejšie. Betónový základ spolu s betónovým odvodňovacím rigolom a opornou konštrukciou veľmi negatívne ovplyvňuje súčasný vzhľad kostola a v konečnom dôsledku zvyšuje nepriaznivé vlhkostné pomery v jeho bezprostrednej blízkosti. Už koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia došlo k statickému spevneniu rámovej konštrukcie veže. Oceľové pozdĺžne profily sa vložili a ukotvili v mieste a smere pôvodných prvkov dreveného rámu tak, aby samostatne prenášali celé zaťaženie z veže do základov. V interiéri emporu podopreli dvoma drevenými stĺpikmi. Nedávny inžiniersko - geologický prieskum podložia poukázal závažný problém, ktorý môže v blízkej budúcnosti zásadným spôsobom ohroziť stabilitu kostola. Svah, na ktorom sa nachádza je nestabilný a vykazuje mierny pohyb,“ upozorňuje autor monografie obce Trnové, Miloš Dudáš.

fondtlk.sk 2.jpg Foto: fondtlk.sk


Súvisiaci článok
100 stavieb Žiliny: Budova Kráľovského okresného súdu v Žiline (FOTOGALÉRIA + ROZHOVOR)
Čítajte viac >

V roku 2022 sa v trnovskom drevenom kostole plánuje zosobášiť päť manželských párov

Až do roku 1994, kedy sa dokončila stavba nového murovaného kostola v obci, drevený Kostol sv. Juraja pravidelne slúžil svojmu účelu. Na jeho aktuálne plánované rekonštrukcie a tie, ktorými už kostol v predchádzajúcich rokoch prešiel, sme sa opýtali miestneho trnovského farára, Róberta Krajčíka, ktorý v ňom pôsobí už od roku 2012. Na našu otázku, či fara v tomto roku plánuje na Kostole svätého Juraja realizovať nejakú rekonštrukciu, nám odpovedal, že žiadna rekonštrukcia nie je nateraz potrebná.

Fotobanka OOCR Malá Fatra 3.jpg Foto: Fotobanka OOCR Malá Fatra

Fotobanka OOCR Malá Fatra.jpg Foto: Fotobanka OOCR Malá Fatra

Fotobanka OOCR Malá Fatra 2.jpg Foto: Fotobanka OOCR Malá Fatra

V našom rozhovore sa ďalej vyjadril o minulej rozsiahlejšej rekonštrukcii, ktorá prebiehala v rokoch 2011 až 2012. „V rokoch 2011 až 2012 prebiehalo celkové reštarurovanie, kostol bol úplne rozobratý a mnohé časti na novo vytvorené,“ uviedol farár Krajčík a doplnil, že pri poslednej rekonštrukcii sa obmenil aj interiér kostola: „Položila sa nová podlaha, urobil sa nový strop v lodi, reštauroval sa oltár.“

Fotobanka OOCR Malá Fatra 4.jpg Foto: Fotobanka OOCR Malá Fatra

Fotobanka OOCR Malá Fatra 5.jpg Foto: Fotobanka OOCR Malá Fatra

Fotobanka OOCR Malá Fatra 6.jpg Foto: Fotobanka OOCR Malá Fatra

Farára Krajčíka z fary v Trnovom sme sa opýtali, koľko sobášov sa už tento rok v Kostole svätého Juraja uskutočnilo. „Zatiaľ ani jeden, ale v tomto roku má záujem o zosobášenie v ňom päť manželských párov,“ uviedol farár a na záver dodal, že v období od Veľkej noci do Dušičiek sa v priestoroch kostola uskutočňujú sväté omše, a to každú stredu, podľa záujmu aj sobáše.

Súkromný archív Jozefa Feilera 4.jpg Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Súkromný archív Jozefa Feilera.jpg Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Zdieľať článok

Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk

Lock-icon

Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť