Chata pod Chlebom začala písať svoj príbeh na prelome 20-tych a 30-tych rokoch minulého storočia. Ako sa uvádza v knižnej publikácii Útulne a chaty Malá Fatra, jej výstavbu inicioval Klub československých turistov, ktorý rozhodol, že peniaze z poistky za vyhorenú chatu na Rači budú investované do vybudovania novej chaty v novej lokalite. Uznesením rozhodli, že chatu postavia na bočnom hrebeni vybiehajúcom z Chlebu – v lokalite Predná úboč v blízkosti prameňa vody – v nadmorskej výške 1414 m n. m.

„Už v roku 1929 sa začalo s prípravnými prácami a v máji 1930 so samotnou stavbou. Dopravu materiálu Snilovskou dolinou a zalesneným úbočím bez komunikácie sťažovala odľahlosť miesta a vlastnú výstavbu aj mimoriadne nepriaznivé počasie s vytrvalými dažďami. Našťastie betónovanie základov, na ktoré použili sedemtisíc kilogramov cementu, stihli urobiť v suchom júnovom počasí. Na vynášanie materiálu používali aj dvojkolesové vozíky, na ktoré sa zmestilo 120 kg nákladu,“ uvádza v knihe kolektív autorov Andrej Bendík, Ľubomír Bernát, Miroslav Herchl a Ladislav Khandl.

Chatár s tatranskou praxou

Napriek komplikáciám s počasím a ťažko dostupným terénom sa chatu podarilo dokončiť ešte v tom istom roku. Pre prvých turistov ju otvorili tesne pred Vianocami, 21. decembra 1930. Jej prvým nájomcom sa stal známy športovec Jozef Hájek z Turian nad Váhom, ktorý v minulosti pôsobil aj ako chatár na Téryho chate či Sliezskom dome vo Vysokých Tatrách.

Zrubová chata s kamennou podmurovkou, pokrytá šindľom bola vybudovaná tak, aby poskytovala turistom útočisko po celý rok. Pozostávala z jedálne pre 80 stravníkov, kuchyne, z ôsmich manzardkových izieb s 26 lôžkami, z dvoch spoločných nocľahárni (26 a 12 lôžok), umyvárne, bytu pre správcu, dvoch suterénnych miestností, skladu a hospodárskej prístavby.

„V rezervnej suterénnej miestnosti boli núdzové lôžka, takže chata mohla prijať dovedna až 86 nocľažníkov. Vodu z prameňa viedli k chate v železných rúrach zakopaných do hĺbky 120 cm pod úrovňou zeme, aby počas zimy nezamŕzala. Po roku užívania vymenili na chate pôvodnú drevenú šindľovú krytinu za plechovú,“ uvádza sa v 130 stranovej publikácii o horských chatách a útulniach v Malej Fatre.

Najväčšia chata na Slovensku

O dva roky neskôr chatu rozšírili o ďalší trakt. Kapacita sa zvýšila na 42 lôžok v 14 izbách a 52 lôžok v troch nocľahárňach. Pribudla aj ďalšia jedáleň, klubovňa a podarilo sa do chaty zaviesť aj elektrinu a vodovod. Ďalšie rozšírenie chaty sa zrealizovalo v roku 1937. V tom období išlo o najväčšiu chatu vybudovanú na Slovensku po roku 1918. V chate bolo zavedené aj ústredné kúrenie. V kuchyni varili domáce jedlá, v jedálni ponúkali vždy čerstvé nápoje, celodenná strava s ubytovaním stála 35 korún.

„Počas Slovenského národného povstania chata poslúžila pri prechode aj partizánom. Pri Krpeľanoch vyhodili do vzduchu nemecký transport, a preto 3. novembra 1944 chatu počas protipartizánskeho ťaženia vypálili nemeckí vojaci. Chatár J. Hájek s manželkou Klárou dostali na zbalenie vecí a vysťahovanie z chaty len dve hodiny,“ píšu autori knihy.

Po prvom požiari

Po vojne sa na obnovu požiarom zničenej chaty vyčlenila dotácia vo výške 1,4 mil. Kčs. Autorom projektu novej chaty postavenej na základoch predchádzajúcej bol architekt Ferdinand Čapka, ktorý projektoval napríklad železničnú stanicu v Žiline. S prvými stavebnými prácami sa začalo koncom júla 1945 a už v závere roka bolo jedno krídlo postavené.

„V rámci obnovy postavili západné trojpodlažné ubytovacie krídlo s celkovou kapacitou sto lôžok. Všetok materiál na výstavbu chaty vyniesli členovia Klubu slovenských turistov a lyžiarov, pretože nebolo žiadnej prístupovej cesty na chatu. Po zvýšení dotácie sa hneď začalo s druhou etapou výstavby. V roku 1947 postavili hrubú stavbu a roku 1948 pokračovali vo vnútorných úpravách, vybavení a zariadení chaty (bola tam aj knižnica). Nájomcom chaty bol opäť Jozef Hájek s manželkou,“ uvádza sa v knihe Útulne a chaty Malá Fatra.

Rekonštrukcia

Jozef Hájek spravoval chatu do roku 1949. Po ňom sa na poste chatára vystriedali ďalšie osoby, až do 12. apríla 1982 (na Veľkonočný pondelok), kedy chata opäť vyhorela a podarilo sa zachrániť len jej hospodársku časť. Práve zachránená časť sa stála základom pre vybudovanie ďalšej chaty, hoci nie v pôvodnom koncepte. Ťažko skúšaná chata však nestratila na svojej príťažlivosti a naďalej patrila medzi najnavštevovanejšie horské chaty v Malej Fatre. Keďže po tridsiatich rokoch plnohodnotného využívania sa dostala do havarijného stavu, bolo potrebné pristúpiť k jej rekonštrukcii.

Komplexná obnova chaty sa uskutočnila v roku 2021. Pôdorys chaty a jej tvar zostal zachovaný, aj keď pôvodné plány boli oveľa odvážnejšie a rátali s oveľa väčšou prestavbou, pri ktorej by chata dosahovala kapacitu ako pred druhou svetovou vojnou. Po dohode s ochranármi sa však projekt upravil tak, aby veľmi nemenil charakter horského prostredia. Po rekonštrukcii má chata novú strechu, fasádu aj interiér.

„Rekonštrukcia chaty sa začala 1. mája 2021 a bola dokončená 30. 11. 2021. V rekorde krátkom čase, v komplikovanom vysokohorskom teréne sa podarila kompletná rekonštrukcia chaty. Viac ako 50 percent chaty bolo kvôli poškodeniu nosných konštrukcií odstránenej a postavenej úplne nanovo,“ informovali nás do redakcie z Chaty pod Chlebom.

Ekologická chata

Kapacita ubytovania sa po prestavbe zmenšila, v súčasnosti ponúka pre turistov dve izby s 9 posteľami, jednu 5-lôžkovú izbu a k dispozícii je aj podkrovie prispôsobené na hromadné spanie. „Zároveň sme zvýšili komfort. Úroveň chaty sa dá porovnať s chatami v alpských strediskách. Zvýšili sme počet toaliet, chránime životné prostredie – kúrime ekologicky peletami. Máme rekuperáciu. Nemalé finančné prostriedky sme investovali do najmodernejšej technológie kuchyne,“ uviedli z horskej chaty.

O tom, že Chata pod Chlebom nestratila na svojom čare, naopak získala, hovoria 5-hviezdičkové recenzie od návštevníkov na internete aj na sociálnych sieťach. „Ubytovanie počas víkendov je na niekoľko týždňov dopredu vypredané,“ informovali nás z chaty.

Nech sa páči, prinášame vám zopár užitočných informácií k fungovaniu Chaty pod Chlebom:

• chata je otvorená v čase od 8.00 h do 22.00 h, kuchyňa od 8.00 h do 21.00 h
• rezervácie o ubytovaní prijímajú iba e-mailom na chatapodchlebom@gmail.com
• ubytovanie: 25 eur/ osoba (vrátane dieťaťa) bez raňajok
• ak sa chystáte na chate prespať, nepotrebujete spací vak, personál chaty vám poskytne obliečky
• chata neposkytuje ubytovanie so psom

Ako sa dostanete na Chatu pod Chlebom:

K chate vedie niekoľko turistických trás:

• po zelenej značke od vrcholu kabínkovej lanovky na Snilovské sedlo
• po zelenej značke od obce Trusalová
• po modrej značke od obce Šútovo

Reakcie pamätníkov na požiar z roku 1982 (zdroj: FB Chata pod Chlebom):

Margita: „Pamätám si na tú ohnivú žiaru, práve sme stáli na autobusovej zastávke v Turčianskej Petre a všetci sme sa zhodli na objekte ničivej skazy."

Robert: „Pamätám si to. Díval som sa z postele detskej izby, keď som mal 9 rokov. Vrylo sa mi to do pamäti tak silno, že mi to príde, ako by sa to stalo pred pár mesiacmi."

Peter: „Veru... Pamätám si na to. Mal som 8 rokov a pozeral som ďalekohľadom s otcom z okna z domu v Sučanoch, ako horela."