Evanjelický kostol naprojektoval významný slovenský architekt Milan Michal Harminc. Podľa slov historikov a architektov, vychádza z realizovanej predlohy evanjelického kostola na Legionárskej ulici v Bratislave. „Na základe požiadaviek biskupa Fedora Ruppeldta bolo upravené umiestnenie projektu. Pri stavebných prácach sa našlo praveké urnové pohrebisko. Kostol má hlavnú centrálnu loď s emporou pre veriacich, s možnosťou rozšíriť ju do vedľajšieho priestoru, kde sú sústredené priestory pre kultúrnu činnosť. Architektúra je čistá a elegantne ju dopĺňa travertínový obklad podnože a atiky. Veža je asymetricky umiestnená oproti kostolnej lodi, ale opticky je na vrchole návršia. Vnútorný interiér je jednoduchý a prostý podľa zásad evanjelickej cirkvi. Na čelnej stene je riešený oltár vo forme vitráže a po bokoch je umiestnený organ, ktorý svojimi píšťalami vertikalizuje celý priestor oltára,“ hovorí o evanjelickom kostole architekt Dušan Mellner.

Foto: Jozef Feiler

Foto: Jozef Feiler

Dnes je evanjelický kostol v Žiline zaradený medzi národné kultúrne pamiatky. „Fara vedľa kostola bola postavená v rokoch 1938 až 1939. V kostole sa nachádza pamätná tabuľa, ktorá pripomína, že v meste sa konala Žilinská synoda. Na budove fary je umiestená pamätná tabuľa venovaná biskupovi Fedorovi Ruppeldtovi. Kostol má zvony, zabudovaný organ a na vrchole veže bol neskoršie vztýčený kríž,“ dopĺňa o architektúre kostola Mellner.

Foto: Jozef Feiler

Foto: Jozef Feiler

Ku kostolu, podľa dostupných informácií, prislúcha aj fara od staviteľa Kováča, ktorá svojou architektúrou kostol dopĺňala, čím vytvára jedinečný ucelený komplex modernej architektúry. „Súčasná prestavba fary definitívne zlikvidovala architektonické kvalitné dielo,“ uviedol pre žilinskú turistickú kanceláriu architekt Mellner.

Foto: Jozef Feiler

Foto: Jozef Feiler

Historické pramene taktiež uvádzajú, že prvú modlitebňu a faru si evanjelici postavili na Kuzmányho ulici v roku 1904. Ako prvý farár samostatného zboru pôsobil Miloš Kišš. „Pre žilinský cirkevný zbor zvlášť požehnaným bolo pôsobenie farára Fedora F. Ruppeldta v rokoch 1921 až 1952. Posledných päť rokov bol i biskupom. Jeho zdarná práca bola výnimočne dôležitá pre budovanie zboru. Postavený bol nový kostol v rokoch 1935 až 1936. Základný kameň bol položený 16. septembra 1935 a už o rok neskôr 11. októbra 1936 bol chrám Boží posvätený,“ uvádza Jozef Feiler.

Foto: Jozef Feiler

Foto: Jozef Feiler

Stručné dejiny žilinských evanjelikov

„Prvá zmienka o evanjelickej cirkvi pochádza z 23. apríla 1540, čo je 23 rokov od začiatku reformácie v Nemecku 31. októbra 1517, z pera farára Jána Barbomusa. V týchto časoch sa šírili myšlienky reformácie aj v okolí Žiliny, a to v mestách ako Považská Bystrica, Púchov, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Rajec. Neskôr tieto mestá a ďalšie obce na podnet žilinského farára Fábryho zakladajú v Žiline v roku 1544 congregáciu, tzv. hornotrenčianské contuberium (žilinský seniorát). História eviduje aj farára Juraja, ktorý už v roku 1503 mal rodinu a deti.

Foto: Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Žilina

Zaujímavú úlohu v histórii evanjelikov v Žiline zohrala tzv. Dadanova tlačiareň, kde sa tlačila mnohá vzácna literatúra. V týchto časoch existovala v Žiline aj cirkevná škola pod názvom Žilinská akadémia z roku 1542. Žilina je spätá s jednou z najvýznamnejších udalostí evanjelickej cirkvi a to so slávnou Žilinskou synodou z 28.-30. marca 1610, ktorá sa konala vo farskom kostole. Uznesenia synody položili základy zriadenia evanjelickej cirkvi vo vtedajšom Uhorsku. Súčasťou pohnutých dejín evanjelickej cirkvi v Žiline je aj obdobie protireformácie najmä v 2. polovici 17. storočia. Len pre zaujímavosť, v roku 1699 žilo v Žiline 2 682 obyvateľov, a z toho bolo 2 304 evanjelikov a 378 katolíkov.

Foto: Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Žilina

V roku 1704 bol pozvaný za evanjelického farára do Žiliny Daniel Krman, ktorý bol od roku 1706 aj superintendentom (biskupom) evanjelickej cirkvi v piatich stoliciach Uhorska. Daniel Krman v roku 1708 cestoval do Švédska za kráľom, žiadajúc ho o podporu pre evanjelikov na Slovensku. Počas jeho cesty bola rodina vyhnaná z fary. Dňa 20. decembra 1708 bol odňatý farský kostol a bol zrušený Žilinský evanjelický cirkevný zbor. Život evanjelikov zanikol. Najbližšie pokračoval v Súľove. Necelé dve storočia, presne 182 rokov, nefungoval bohoslužobný život evanjelikov v Žiline. Bolo to už piate prerušenie duchovného života evanjelickej cirkvi v Žiline (prvé 1579-1595; druhé 1617-1619; tretie 1671-1683; štvrté 1684-1703; piate 1708-1890).

Foto: Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Žilina

Duchovné oživenie nastalo koncom 19. st., a to priam symbolicky na pamiatku reformácie 31.októbra 1890. Cirkevný zbor bol obnovený a začlenil sa pod Súľov. Žilina mala kaplánske miesto. Žilinský cirkevný zbor sa osamostatnil v roku 1901. V roku 1903 sa začala budovať modlitebňa a fara na Kuzmányho ulici (sklenárstvo Švihálek) a v roku 1904 bol inštalovaný farár Miloš Kišš.

Veľkou osobnosťou a nesmierne vzácnym človekom v histórii evanjelickej cirkvi v Žiline bol Fedor Ruppeldt, ktorý tu pôsobil v aktívnej službe desiatky rokov. Fedor Ruppeldt bol významnou osobnosťou evanjelickej cirkvi; biskupom západného dištriktu ECAV, prekladateľom piesní a literatúry z anglického jazyka, hudobníkom, ekumenickým pracovníkom, angažoval sa v politických oblastiach.

Foto: Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Žilina

Počas pôsobenia Fedora Ruppeldta, v rokoch 1935 až 1936, bol v Žiline postavený nový evanjelický kostol. Autorom je významný architekt M. Harminc, projektoval napr. katolícky kostol v Terchovej. Kostol bol slávnostne posvätený 11. októbra 1936, posviacku vykonal Dr. Samuel Š. Osuský, biskup ZD a kázeň mal Dr. Vladimír Čobrda, vtedajší generálny biskup. V roku 1938 bola postavená aj fara, ktorá susedí s kostolom. Cirkevný zbor zriadil v roku 2015 Evanjelickú materskú školu, ktorá sídli v priestoroch ZŠ Lichardova. Do dnešných dní pôsobilo na území cirkevného zboru 27 duchovných pastierov. V súčasnosti je námestným farárom na kaplánskom mieste Jozef Havrila a od roku 2008 až do súčasnosti sú zboroví farári Marián a Oľga Kaňuchovci,“ uvádza Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Žilina.

Na fotografii Marián a Oľga Kaňuchovci