Budova, ktorá prežila bombardovanie tankami a aj napriek tomu stále stojí

Budova s popisným číslom štrnásť na Sládkovičovej ulici, ktorá sa pôvodne volala Dolná ulica alebo Platea inferior, ale aj Sečéniho ulica, ale od roku 1919 už Sládkovičova, je známa ako Pošta 1 Žilina. „V jej blízkosti v roku 1779 postavili františkáni spolu s mestom prízemnú budovu, v ktorej bolo gymnázium nižšieho typu. Spravovali ho členovia Rádu menších bratov františkánov. Títo prevzali výučbu na gymnáziu po jezuitoch, ktorí boli zo Žiliny vyhnaní po troch rokoch od zrušenia ich rádu pápežom Klementom XIV. Gymnázium prešlo po zoštátnení stredného školstva v Uhorsku v roku 1895 do rúk štátu a od roku 1856 tu pôsobila tiež aj Priemyselno-učňovská škola v Žiline,“ priblížil žilinský historik Jozef Moravčík na internetovej stránke žilinskej turistickej informačnej kancelárie.

Žilinský poštár pred schodmi synagógy. Foto: Štátny archív Žilina

Z dostupných zdrojov sa dozvedáme, že v roku 1907 postavili jednoposchodovú budovu Uhorskej kráľovskej pošty, ktorú slávnostne otvorili v roku 1908. Nad jej hlavným vchodom dominoval veľký uhorský štátny znak, ktorý bol odstránený po skončení prvej svetovej vojny, keď budova prešla do správy mesta. Mesto budovu vlastnilo až do roku 1936, kedy ju odpredalo Československej republike.

Avšak už počas prvej Československej republiky sa začala v roku 1938 výstavba novej pošty, ktorú však ukončili až v roku 1941. Novostavbu projektoval jeden z najvýznamnejších slovenských architektov, rodák z Brezovej pod Bradlom, Juraj Tvarožek, známy ako majster funkcionalizmu.

Budova pošty z roku 1908, vpravo Nová synagóga. Foto: Štátny archív Žilina

Tvarožek, podľa slov historika Moravčíka, ako prvý použil na Slovensku železobetónový skelet s ľahkou sklenenou zavesenou fasádou pri projekte Mestskej sporiteľne v Bratislave. Nikdy nevyštudoval vysokú školu, mal iba kurzy kreslenia a skúšky zo staviteľstva. „Narodil sa v rodine kováča a od detských rokov sa chcel stať maliarom. V rokoch 1898 až 1903 študoval na reálnom gymnáziu v Bratislave, ale pre zlé sociálne podmienky rodiny zmenil štúdium za murárske remeslo. Neskôr v rokoch 1904 až 1907 študoval na Štátnej priemyselnej škole v Budapešti. Po skončení štúdií sa zamestnal v Prahe u architekta Aloisa Dryáka, ktorý vtedy práve pracoval na pamätníku Františka Palackého aj svätého Václava. Tvarožek zároveň navštevoval večerné kurzy kreslenia u profesora Beneša. V rokoch 1911 až 1914 už pracoval v ateliéri Milana Michala Harminca a Roberta Flescha v Budapešti. Tu získal aj odmenu za vlastný návrh kalvínskeho kostola. V roku 1914 narukoval na vojnu, kde padol do zajatia. Tu sa mu podarilo projektovať nové banské mestečko,“ upresnil Moravčík a ďalej pokračoval: „Neskôr, už ako príslušník česko-slovenských légií bol krátko v USA a po návrate do vlasti zložil v Prahe staviteľské skúšky. Od roku 1920 pôsobil v Bratislave, kde sa usadil natrvalo a začal tu aj svoju samostatnú tvorivú činnosť. V roku 1944 bol aktívnym účastníkom Slovenského národného povstania, ale v päťdesiatych rokoch bol zatknutý ako mnoho iných bojovníkov proti fašizmu a z väzenia sa vrátil s podlomeným zdravím. Zomrel v rodnej dedine v Brezovej pod Bradlom 12. januára 1966, kde je aj pochovaný. Juraj Tvarožek ako projektant bol výrazne inšpirovaný myjavskou ľudovou architektúrou aj umením,“ dodal žilinský historik Moravčík na internetovej stránke Turistickej informačnej kancelárie mesta.

Budova pošty z roku 1908. Foto: Štátny archív Žilina

Z dostupných informácií vieme, že patril k najvýznamnejším slovenským architektom medzivojnového obdobia a svojou tvorbou prispel k rozvoju modernej architektúry na Slovensku. „Po roku 1920 projektoval hlavne rodinné domy a vily. K jeho prvým prácam v Bratislave patrila vila brata Tomáša z roku 1921. V roku 1927 vyhral súťaž na budovu Mestskej sporiteľne na Kamennom námestí v Bratislave, ktorá patrí medzi vrcholné diela československej funkcionalistickej architektúry, najmä vďaka netradičnému členeniu fasády. K prvým veľkým stavbám patrí aj v rokoch 1927 a 1928 vyprojektovaný obytný dom s kinom a kaviarňou Metropol v Bratislave, v roku 1929 získal 1. miesto v súťaži na regulačný plán Bratislavy spolu s A. Dryákom a K. Chlumeckým, projektoval viaceré základné školy a v roku 1932 vypracoval projekt na športový areál Slávie v Petržalke. V roku 1941 zasa budovu Slovenskej obilnej spoločnosti, dnešné Ministerstvo zahraničných vecí,“ opísal tvorbu významného architekta Žilinčan Moravčík.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Podľa Gustáva Krušinského, iniciátora založenia Zboru Žilincov a jeho súčasný podpredseda, sa prvé práce na budove dnešnej Pošty 1 v Žiline začali 6. mája 1938. „Stavbou pošty v Žiline začala firma inžiniera Gescheidta a staviteľa Čatloša, podnikateľstvo Banská Bystrica, už 11. augusta 1938. Výstavba budovy prebehla v dvoch etapách. Najprv sa začala výstavba traktu na Sládkovičovej ulici a Na priekope. Po ukončení tohto traktu a po presťahovaní technických zariadení do novovybudovanej časti bola stará budova pošty na Hurbanovej ulici zbúraná a v stavbe sa ďalej pokračovalo. Stavebné práce pod vedením bansko-bystrického staviteľa Martina Čatloša trvali 2 roky a 4 mesiace. 18. decembra 1940 bola stavba ukončená. Do užívania bola odovzdaná 1. januára 1941. Nová budova Poštového úradu Žilina 1 dostala popisné číslo 1812. Budova pošty nebola postavená podľa pôvodných projektov. Nové projekty boli schválené až dodatočne. To viedlo ku kurióznej situácii, že stavebné povolenie bolo udelené výmenou Okresného úradu v Žiline zo dňa 12. marca 1941, teda takmer tri mesiace po dokončení stavby,“ uviedol Krušinský a dodal, že budova Pošty Žilina 1 má pôdorys v tvare písmena „U“. Predný trakt na uliciach J. M. Hurbana a Sládkovičovej má štyri poschodia a Na priekope má o jedno poschodie menej.

Foto: Súkromný archív Jozefa Moravčíka

Dielo Juraja Tvarožka, budova Pošty 1 v Žiline, slúži občanom mesta dodnes a predstavuje významnú dominantu na križovatke ulíc Sládkovičovej a Hurbanovej. „Na budove pošty je umiestnená pamätná tabuľa zamestnancovi spojov Eduardovi Gajdošovi, ktorý zahynul v októbri 1944 počas bojov proti nemeckým okupantom. Z bohatej minulosti hlavnej budovy Pošty 1 v Žiline možno spomenúť aj epizódu z prvých dní Slovenského národného povstania, kedy na pomoc žilinskej posádke prišli štyri tanky typu LT-38 a jedno samohybné delo od Pluku útočnej vozby z Turčianskeho Svätého Martina. V dopoludňajších hodinách 30. augusta 1944 robili prieskum v centre mesta, pričom sa dostali aj do priestoru hlavnej pošty. Tá bola vtedy už obsadená vojakmi nemeckej spojovacej jednotky, ktorí chceli klásť odpor. Keď sa tanky priblížili k Pošte začali strieľať do jej okien. Jeden z nich sa presúval tesne popri budove a Nemcom bolo úplne jednoduché hodiť na tank výbušninu. Zásah znamenal jeho vyradenie z boja, pričom bol zranený aj poručík v zálohe Pätoprstý z Lietavskej Lúčky, ktorý sa pridal k povstalcom iba deň predtým,“ upresnil historickú minulosť budovy Moravčík.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Budova dnešnej Pošty 1 na svojej adrese stojí už vyše osemdesiat rokov. Každodenne z nej vychádzajú poštárky, aby zaniesli obyvateľom Žiliny poštu, noviny, dôchodky a rôzne iné zásielky. „Chýba im už len povestná trúbka, ktorá sa stala symbolom poštového úradu spolu s obálkou. Trúbka pripomína zvierací roh a pôvodne bola to bol aj v skutočnosti rohy zvieraťa, ktorým ohlasovali svoj príchod mäsiari a od nich si tento nástroj prevzali potom poštári, ale to bolo už dávno a dnes sa používajú iné oznamovacie prostriedky,“ uzavrel pre žilinskú turistickú kanceláriu historik Jozef Moravčík.

Foto: Súkromný archív Jozefa Moravčíka

Budova Pošty 1 v Žiline sa tento rok nedočká žiadnej rekonštrukcie

Redakciu SP 21 o tom informovala hovorkyňa Slovenskej pošty, Iveta Dorčáková, a spomenula absolvovanú rekonštrukciu budovy spred minulých rokov: „V roku 2005 sa kompletne zrekonštruovalo zázemie pošty na druhom nadzemnom podlaží, v roku 2015 sa zrealizovala rozsiahla rekonštrukcia priehradiek a poštovej haly (dvorany) na prvom nadzemnom podlaží, komplexnou rekonštrukciou sa zlúčili dve dovtedy oddelené poštové haly, ktoré boli na prvom a druhom nadzemnom podlaží. Rekonštrukciou sa tieto dve poštové haly zjednotili do jednej na prvom nadzemnom podlaží. V roku 2015 sa tiež rekonštruovala nakladacia rampa,“ informovala Dorčáková.

Na našu otázku, čí prešla pobočka Pošty 1 v Žiline modernizáciou príslušenstva, prípadne technického vybavenia, nám hovorkyňa odpovedala takto: „V roku 2005 sa vybudovala automatická brána do dvora, ktorej súčasťou bola aj inštalácia kamerového systému, čím sa zvýšila bezpečnosť a kontrola zásielok a služobných motorových vozidiel. V roku 2012 sa zrekonštruovala kotolňa vrátane rozvodov ústredného kúrenia a radiátorov,“ upresnila hovorkyňa Slovenskej pošty.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Našu redakciu taktiež zaujímalo, či sa nachádzajú v priestoroch budovy Pošty 1 unikátne podzemné priestory, chodby, kryty, Tajomná komnata alebo trezor. „Pod budovou Pošta Žilina 1 sú podzemné priestory, bežné pivničné priestory, časť z nich slúži aj ako sklad či kotolňa,“ uviedla s úsmevom hovorkyňa Dorčáková, čím našu predstavu o možnom vstupe do čarodejníckeho sveta zmietla zo stola. Na záver nám v našom rozhovore potvrdila, že v priestoroch Pošty Žilina 1 sa nenachádzajú ani historické, nikdy nedoručené zásielky.

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera