V knihe Turkova stupaj od Zuzany Kuglerovej sa ponárame do tajomstiev Žilinského kraja, ktoré ožívajú v miestnych povestiach. Jednou z nich je príbeh o Barborke z Petrovíc, ktorá sa stala obeťou krutého kastelána. Barborkin osud, plný bolesti a nevyhnutného hrdinstva, sa spečatil v miestnej kaplnke, kam sa jej podarilo uniknúť pred násilníkom, no žiaľ, len na krátky čas.

Petrovická bosorka (povesť z Petrovíc)

„Nad Petrovicami sa vypína kostol svätej Barbory. Na jeho mieste bývala kedysi malá kaplnka. K tej často niesol koník Belko kastelána Bytčianskeho zámku.“

Blízko kaplnky bývala Barborka, skromné dievča, ktoré upútalo kastelánovu pozornosť. Hoci by si ju rád vzal za ženu, jej nízky pôvod tomu bránil. Keďže bola len chudobná sirota, chcel ju namiesto toho zneužiť. Barborka však bola zbožná a zakaždým, keď sa kastelán objavil v dedine, uchýlila sa do kaplnky. Rok čo rok sa kastelán márne snažil získať jej priazeň sladkými slovami a prázdnymi sľubmi. Napokon sa rozhodol ešte raz pokúsiť šťastie a znovu hnal Belka do Petrovíc. Barborka však opäť utiekla do kaplnky a zabuchla mu dvere priamo pred nosom. Rozhorčený kastelán nasadol na svojho koňa a vrátil sa do Bytče. Cestou si však svoj hnev vybíjal na zvierati, až kým sa Belko nevzoprel, nepotkol a nezlomil si zadnú nohu.

Kastelán márne hľadal niekoho, kto by Belka vyliečil, až napokon bol nútený koňa utratiť. Tento nešťastný osud len prehĺbil jeho zlosť voči Barborke. Rozšíril klebetu, že mu Belka začarovala, a rozhodol sa ju potrestať. Ako obvinenú z bosoráctva ju dal uväzniť v temnici, aby už nikomu neublížila.

Obec Petrovice. Zdroj: obecpetrovice.sk

„Barborka strávila v temnici celý rok. Celý rok na ňu nezasvietilo slnko, celý rok nevidela na nebi plávať oblaky. No napriek tomu stále viac prekvitala do krásy. Všimol si to husár strážnik, ktorý jej nosil jesť. Nevedel z nej oči spustiť. Často na ňu myslel a opakoval si jej meno. Raz ho tak zastihol kastelán. „Je niečo s Barborkou?“ opýtal sa ho. „Ó, áno, pane,“ odpovedal mu husár. „Je zo dňa na deň krajšia. Kastelán sa vybral do väznice a opäť na Barborku naliehal, aby sa mu hneď tam na mieste telom i dušou oddala. No Barborka si kľakla na zem a modlila sa k Panne Márii, aby ju zbavila zvrhlíka.“

Husár, ktorý Barborku strážil, si všimol, čo sa deje, a rýchlo pochopil skutočný dôvod, prečo ju kastelán nechal uväzniť. Rozhodol sa, že takéto bezprávie nemôže podporiť, a ešte v tú istú noc jej pomohol utiecť z väzenia. Barborka mu z vďačnosti srdečne poďakovala a zamierila späť domov. Kastelán však nemohol zabudnúť na jej krásu, ktorá v ňom vyvolala nepokoj. Celú noc pre ňu nedokázal zažmúriť oka.

Obec Petrovice. Zdroj: obecpetrovice.sk

„To nie je možné!“ povedal. „Je ešte krajšia ako pred rokom! Či to nie je väčší dôkaz, že je bosorka? Nebudem čakať na cisára. Dám ju čo najskôr upáliť.“ Pred rokom totiž poslal do Viedne prípis, v ktorom žiadal cisára, aby smel upáliť petrovickú bosorku. Cisár Jozef chcel vedieť, pod koho smrť má vtlačiť svoju pečať. Odpísal kastelánovi, že najprv musí petrovickú bosorku vidieť na vlastné oči. Preto sa kastelán každé ráno vybral k bráne Bytčianskeho zámku a nedočkavo čakal cisára. Teraz ho už však čakanie omrzelo. Rozhodol sa naposledy ponúknuť Barborke svoju hriešnu lásku. Alebo sa mu podvolí, alebo ju dá okamžite upáliť! Ešte v to ráno sa vybral za ňou.“

Nič netušiaca Barborka sa, ako mala vo zvyku, za úsvitu vybrala do kaplnky pomodliť sa k Panne Márii. Kastelán ju tam našiel a vyhlásil: „Alebo budeš moja, alebo skončíš v ohni!“ Rozhorčená Barborka odpovedala priamo od oltára: „To radšej pôjdem do ohňa!“ Kastelán sa rozosmial a povedal: „Keď je ti milší oheň ako ja, nech ti je milencom aj ženíchom.“ Následne zapálil fakľu a hodil ju do kaplnky, ktorá sa rýchlo ponorila do plameňov. V tom istom okamihu dorazil pred bránu Bytčianskeho zámku cisár Jozef so svojím sprievodom.

Obec Petrovice. Zdroj: Facebook/Obec Petrovice

„Tam naňho čakal husár. Rozpovedal cisárovi, ako kastelán nevinné dievča v temnici k hriechu nútil. Cisár hneď napísal listinu, v ktorej udelil Barborke milosť. „Zober si môjho koňa!“ povedal husárovi. „Leť do Petrovíc tak rýchlo, ako sa len dá, aby si zabránil nešťastiu!“ Husár hnal koňa cestou-necestou. Už z diaľky zbadal šľahajúce plamene. Vzoprel sa v strmeňoch a s krikom popchol vraníka. Pred kaplnkou zoskočil zo sedla a vrhol sa do plameňov. Vytiahol však už len bezduché telo. Barborka sa v kaplnke radšej prepichla nožom, aby ju oheň neprinútil vbehnúť do kastelánovho náručia.“

Do Petrovíc medzitým dorazil aj cisár Jozef, no ten už len stihol vidieť, ako husár pokladá bezvládne telo Barborky na trávu. Okamžite nariadil zatknutie kastelána za to, že zneužil svoju moc a vydával vlastnú vôľu za cisársku. Kastelána ešte v ten deň previezli do Viedne, kde ho podľa práva postavili pred súd. „Na počesť Barborky dal cisár v Petroviciach postaviť nový kostol, ktorý až dodnes nesie jej meno. Stojí na tom istom mieste, kde stála kedysi kaplnka.“ Miestni vravia, že tam vraj občas vidieť husára na koni, akoby sa chystal zachrániť nevinné dievča pred plameňmi.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - KUGLEROVÁ, Zuzana. Turkova stupaj: povesti zo žilinského kraja. Bratislava Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2003. 133 s. ISBN 8080611653