Budova bývalého kina a divadla Grand Bio Univerzum

Žilinskí historici, Moravčík a Štanský tvrdia, že už v rokoch 1919 až 1921 postavil na Slovensku žijúci Moravák Ján Rufínus Stejskal budovu kina a divadla Grand Bio Univerzum. Pôvodne tu podľa historikov stáli dva domy zo 17. storočia. Secesnú budovu podľa projektov inžiniera Székelyho stavali pomerne dlho aj kvôli viacerým zmenám v plánoch. „Napríklad, na základe požiadavky mesta musel ustúpiť so svojou stavbou dozadu tak, aby dodržal plánovanú uličnú čiaru. Budovu stavala žilinská firma Ludvíka Kantúrka,“ upresnil Moravčík so Štanským.

Budova mala, podľa poznatkov od historikov, javisko a veľkú sálu s dvoma galériami. Na prízemí bolo miesto pre 482 divákov, na prvom poschodí pre 199 a na druhom poschodí bol priestor pre 146 návštevníkov. Po kolaudácii stavby v decembri roku 1921, sa tu uskutočnila 3. januára 1922 premiéra prvého hraného slovenského filmu „Jánošík“.

„V literatúre sa niekedy vyskytujú dva termíny premietania filmu. V Prahe sa film premietal 25. novembra 1921 v troch kinách celé dva týždne. Slovenská premiéra filmu bola 3. januára 1922. Film bol natočený podľa scenára J. Žáka – Marušiaka v réžii J. Siakeľa. V hlavnej úlohe hral T. Pištek. Film je zrekonštruovaný Ivanom Rumanovským v digitálnej podobe. Účastníkom premiéry bol i vtedajší žilinský evanjelický farár Fedor Ruppeldt,“ uviedli žilinskí historici pre Turistickú informačnú kanceláriu mesta Žilina.

V rokoch 1983 až 1988 kino Fatra zrekonštruovali pre potreby Štátneho komorného orchestra v Žiline. „Ten vznikol v roku 1974 z pôvodného Symfonického orchestra mesta Žilina. Žiaľ, pri tejto rekonštrukcii, necitlivo odstránili pôvodný historický nápis na hornej fasáde budovy „BIO UNIVERSUM“. Ku kinu pristavili budovu pre potreby Štátneho komorného orchestra. O vznik orchestra sa pričinil aj národný umelec Ján Cikker, ktorý má vo vestibule na prízemí aj svoju bustu,“ upresnil Moravčík so Štanským.

Prvý slávnostný koncert bol podľa dostupných informácií 4. januára 1989. Tridsaťštyri členný komorný orchester získal významné renomé nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. „Pôsobia v ňom prevažne absolventi hudobných akadémií a konzervatórií. Medzi jeho najväčšie osobnosti patril prvý šéfdirigent maestro Eduard Fischer a jeho nasledovníci Jan Valta, Leoš Svárovský a Oliver Dohnányi. S orchestrom spolupracuje i jeho čestný japonský šéfdirigent Tsugio Maeda, patriaci k najvýraznejším osobnostiam svetového interpretačného umenia. Štátny komorný orchester získal množstvo medzinárodných uznaní a v súčasnosti patrí medzi svetovú špičku, o čom sa mohli presvedčiť labužníci klasickej hudby na jeho doteraz 2 700 koncertoch konaných takmer vo všetkých štátoch Európy, Tunisku, Turecku, Arménsku, Japonsku, USA či Kanade. Tento orchester, ako prvý slovenský orchester, vystupoval na juhoamerickom kontinente v Brazílii. Štátny komorný orchester veľmi často hostí špičkových svetových umelcov, ktorí prinášajú nezabudnuteľné zážitky pre hudobných nadšencov nielen z nášho mesta. V Dome umenia Fatra sa konajú aj najrôznejšie spoločenské a kultúrne podujatia,“ informujú žilinskí historici.

Zbor Žilincov osadil v roku 1997 na priečelí budovy dve pamätné tabule, ktoré pripomínajú premiéru filmu Jánošík a vznik Štátneho komorného orchestra. Dom umenia je evidovaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 13729/0.

Dom umenia Fatra čaká tento rok rozsiahla rekonštrukcia

Redakcia SP 21 oslovila vedúceho hospodárskeho úseku ŠKO, Ľubomíra Klimeka, ktorý nám na otázku, či Štátny komorný orchester Žilina plánuje v tomto roku na Dome umenia Fatra nejaké rekonštrukcie, odpovedal takto: „Máme naplánovanú rekonštrukciu sedadiel v koncertnej sále zachováme pôvodný stav, ale v novom šate. Taktiež výmena podlahovej krytiny v koncertnej sále. Obnova a reštaurovanie fasády Domu umenia Fatra, výmena okien a dverí na tejto fasáde. Toto je v procese verejného obstarávania, dúfam, že sa nám to podarí zrealizovať, nakoľko sú tu isté problémy a keďže sa jedná o nórske grandy, je to všetko časovo limitované,“ uviedol pre našu redakciu Klimek a doplnil: „Budova prešla komplexnou rekonštrukciou v roku 1983.“

Redakcia sa vedúceho hospodárskeho úseku Štátneho komorného orchestra v Žiline opýtala aj na plány s budovou do budúcna. Klimek nám na otázku pohotovo odpovedal: „Budovu plánujeme využívať na jediný účel, a to poskytovanie skvelej hudby publiku ŠKO Žilina,“ uzavrel Ľubomír Klimek.