Kováčstvo patrí medzi najstaršie remeslá. Kľúčovou súčasťou každej kováčskej dielne bola vyhňa, teda otvorené ohnisko na rozohrievanie kovov. Kováči pôsobili aj v Žiline, a to už od začiatkov osídlenia mesta. Podľa dostupných zdrojov sa v roku 1930 k tomuto remeslu hlásilo šestnásť miestnych kováčov. Ich mená a dielne si je možné vyhľadať v archívoch, medzi nimi aj známych kováčov z rodiny Židekovcov. Po roku 1951 však živnostníci v oblasti kováčstva zanikli.

Turistická informačná kancelária mesta Žilina v rámci svojho Adventného čítania priblížila ďalší príbeh od spisovateľky Zuzany Kuglerovej, tentokrát s názvom Začarovaný kováč. Povesť sa viaže k postave kováča Melchiora, ktorý žil na Kálove a oženil sa s bosorkou, ktorá mu počarovala.

Ilustračné foto. Zdroj: tikzilina.eu

Začarovaný kováč

Na okraji Žiliny, pod Kálovom, kedysi stávala kováčska vyhňa, kde pracoval šikovný a silný kováč Melchior. Bol to muž ako hora, ktorý zvládol zdvihnúť aj to najťažšie kováčske kladivo. Okrem toho však mal aj dobré srdce a vždy pomáhal tým, ktorí to potrebovali. Vzhľadom na množstvo práce nemal čas na rodinný život. Z peňazí, ktoré si zarobil poctivou prácou, si postavil veľký dom. Bývanie v ňom bolo krásne, no chýbala mu gazdiná.

Jedného dňa sa rozhodol, že sa ožení a vybral sa na jarmok hľadať tú najkrajšiu dievčinu, ktorú tam stretne. Na rínku však žiadna z dievčat neupútala jeho pozornosť, a tak zamieril do hostinca. Tam stretol Vilmu, cigánsku dievčinu, ktorá hrala na husličkách a šatka s medenými plieškami jej zvonila okolo pása. Keď si všimla, že sa kováč na ňu uprene pozerá, vzala husličky a podišla k nemu. Po krátkom zoznámení ho Vilma pobozkala a od tej chvíle bol ako vymenený – učarovala mu. Vzal ju za ruku a zaviedol do svojho domu. Na druhý deň sa už rozhodol, že pôjde za farárom, aby ich zosobášil. O mesiac sa konala svadba.

Kálov v Žiline. Ilustračné foto. Zdroj: zilina-gallery.sk

Chudák Melchior netušil, že jeho krásna Cigánka je v skutočnosti bosorka. Každú noc, keď zaspal, premenila sa na ohnivú kobylu a budila ho slovami: „Vstávaj muž môj, železný obrok mi chystaj!“ Melchior musel vstať a nakŕmiť ju železom, ktoré mal vo vyhni. Po zjedení železa kobyla strčila pysk do plameňov a hltala oheň, akoby to bola čerstvá voda. Keď sa najedla a napila, musel nasadnúť na jej chrbát a celú noc jazdiť po žilinských uliciach. Beda tomu, kto ich stretol – kopyto kobyly ho koplo do čela a ten sa nakazil čudnou chorobou. Oslabený, bez chuti do jedla a vody, sa premieňal na živého kostlivca.

Ráno sa Melchior vrátil domov, padol do postele a spal ako zarezaný. Kobyla sa opäť premenila na krásnu Cigánku. Melchior však nevedel, čo sa s ním deje počas noci. Keď sa ráno prebudil, zistil, že nemá žiadne železo a oheň vo vyhni už vyhasol. Tento cyklus sa opakoval každý deň. Kováč začal strácať prácu aj zákazníkov. Jeho dom chudobnel a on slabol. Už nevládal zdvihnúť kladivo s tou istou silou ako predtým. „Starneš, muž môj. Najmime si tovariša na pomoc,“ povedala mu raz kováčka – bosorka. Už sa jej zunoval vychudnutý Melchior a túžila po mladom, silnom učňovi, ktorý by ju mohol v noci kŕmiť. Melchior súhlasil.

Kálov v Žiline. Ilustračné foto. Zdroj: zilina-gallery.sk

Chýry o prekliatej vyhni, kde sa ozývajú podivné zvuky erdžania a z dverí šľahajú plamene, sa však rozšírili po celej Žiline. Žiadny tovariš nechcel v takomto prostredí pracovať. Všetko by to pokračovalo, keby Žilinou neprechádzal chudobný chlapec menom Martin. Po tom, čo mu rodičia zomreli na choleru, túlal sa, až ho cesta zaviedla na Kálov. Kováč ho okamžite prijal do služby, poriadne ho nasýtil a povedal: „Cez deň mi budeš pomáhať a v noci strážiť. Mizne mi železo za čudných okolností a ja chcem zistiť, kto je zlodej!“ Martin súhlasil. Keď však kováčka Vilma nebola doma, nevedela, že Melchior už má pomocníka, ktorý po dlhej ceste teraz drieme vo vyhni.

Keď nadišla hlboká noc, bosorka sa premenila na kobylu a začala kopaním prebúdzať Melchiora, aby ju nakŕmil železom. Hlasné erdžanie zobudilo Martina. Až mu mráz prebehol po chrbte, keď videl, ako sa Cigánka mení na kobylu. Keď sa kobyla s jazdcom vybrali do mesta, Martin sa rozhodol utiecť opačným smerom. Kus za Kálovom narazil na žobráčku, starú bylinkárku Agátu. „Kamže sa ženieš, synak?“ spýtala sa ho. Martin jej všetko rozpovedal a Agáta mu poradila, ako poraziť bosorku, ktorá privedie celú Žilinu do nešťastia, ak sa jej niekto nepostaví. Darovala mu čarovný kantár a povedala: „Len čo ho bude mať kobyla na krku, vysadni jej na chrbát a doveď ju až ku Košeľovskej studni. Tam sa napije vody a rozleje sa na kolomaž. Ale musíš to stihnúť, kým slnko začne stúpať nad obzor!“ Martin váhal, no nakoniec sa vrátil do kováčskej vyhne, presvedčený, že musí zachrániť Žilinu od bosorky.

Kálov v Žiline. Ilustračné foto. Zdroj: zilina-gallery.sk

Napoludnie prišiel unavený kováč Melchior za Martinom. Našiel vyhňu bez železa a s vyhasnutým ohňom – nič sa nezmenilo. Chcel Martina okamžite prepustiť, ale ten ho prosil, aby ešte počkal, lebo túto noc to bude iné a on bude lepšie strážiť. Vtedy si ho všimla aj mladá kováčka. Učeň sa jej hneď zapáčil, a tak ho zavolala do roboty. V noci sa opäť z kováčskeho domu ozývalo erdžanie, ale tentokrát si to kobyla namierila rovno k Martinovi. Bez váhania jej nasadil čarovný kantár na hrivu a vysadol jej na chrbát. Kobyla divo besnela, dupala a snažila sa ho zhodiť. S hrmotom cválala mestom, až zobudila celú Žilinu. Martin, ako nováčik, nevedel, ktorým smerom má ísť. Keď z okna zbadal mladé dievča, okamžite sa jej spýtal, ktorým smerom je Košeľovská studňa. Otočil kobylu tým smerom a tá ho hnala až za mestské brány. Tesne pred svitaním prišli k studni. Martin zoskočil a kobyla sa poriadne napila. Potom, ako povedala stará bylinkárka Agáta, sa premenila na kolomaž, ktorá sa vliala do studne. Keby nebolo čarovného kantára, určite by to nedokázal.

„Keď Melchior zistil, že sa stal mužom bosorky, ukul s Martinom tú najsilnejšiu mrežu a položili ju na studňu, aby už nikdy nikomu neublížila. Z času na čas aj teraz na dne studne zabublá kolomaž. Dnes jej už inak nepovedia ako Bosorkina studňa.“

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - KUGLEROVÁ, Zuzana. 2007. Kliatba kožušníkovej vdovy: Staré povesti zo Žiliny a okolia. Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2007. 209-213 s. ISBN 978-80-89208-73-9