Môžete nám popísať niektoré sťahovavé druhy vtákov v rámci Žilinského kraja?

„Rozlišujeme druhy stále, sťahovavé a prelietavé. Posledné menované nie sú typicky sťahovavé, na zimu napríklad zletia z horských a podhorských oblastí do nížin alebo aj ďalej na juh, napríklad do Maďarska. Za hlavnú príčinu sťahovania sa vtákov sa nepokladá samotný chlad v zimnom období, ale skôr nedostupnosť potravy. Sťahujú sa najmä hmyzožravé druhy, ale aj ďalšie. Sťahovavými druhmi miest sú napríklad belorítka obyčajná a dážďovník obyčajný."

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

„Zaujímavým príkladom je drozd čierny. Pôvodne typický sťahovavý druh sa v 20. storočí udomácnil v mestách a na mestské populácie prestali tiahnuť, zatiaľ čo populácie mimo urbánneho prostredia sú stále sťahovavé. Z dravých vtákov sú sťahovavé napríklad včelár lesný a orol krikľavý. Ďalším zaujímavým príkladom je bocian biely. Práve u neho sa zreteľne prejavuje zmena v migračnom správaní v ostatných 10 až 20 rokoch. Okrem toho, že sa bociany objavujú o čosi skôr na jar na hniezdiskách než v minulosti, nápadný je najmä narastajúci počet jedincov, ktoré sa pokúšajú prezimovať. V ostatných rokoch je to už celkom bežné, že u nás časť bocianov bielych zimuje."

Kedy môžeme očakávať ich odlet do teplých krajín?

„Možno najkratšie sa na európskych hniezdiskách zdržujúcim druhom je dážďovník obyčajný. Prilieta ako posledný, až začiatkom mája a odlieta ako prvý. Živí sa drobným lietajúcim hmyzom, ktorý chytá len vo vzduchu, za letu. Už teraz, na začiatku augusta miznú zo sídlisk, zoskupujú sa do kŕdlikov a začínajú sa túlať. U nás v Martine ich už na sídlisku nevidno. Ešte zrejme sú na Slovensku, v tomto období ich napríklad často vídať vysoko v pohoriach v subalpínskom stupni. Belorítky odlietajú okolo 16. až 19. septembra. Tiež sa pred odletom zlietajú do křdľov, ktoré posedávajú na rôznych káblových vzdušných vedeniach, ich odlet je preto celkom nápadný. Včelár lesný je trošku zvláštny dravec, ktorý sa živí najmä larvami ôs, menej aj žabami a malými hlodavcami. V zime by v Európe nemal čo žrať a prilieta naozaj dosť neskoro, koncom apríla až začiatkom mája a odlieta začiatkom septembra."

Viete odhadnúť počet tohto vtáctva, ktoré bude dočasne migrovať?

„Ťah vtákov je dobre načasovaný, synchronizovaný, a preto populácia jedného druhu odletí napríklad v priebehu 2 až 3 týždňov, pričom väčšina populácie odletí v priebehu pár dní. A to sa dá pozorovať. Navyše, migračné cesty vtákov nie sú úplne náhodné. Približne platí, že sa vyhýbajú vyšším pohoriam, alebo aspoň najvyšším horským polohám. Preto sa dá ťah pozorovať napríklad v horských sedlách pohorí tiahnúcich sa východozápadným smerom alebo v údoliach tiahnúcich sa severojužným smerom. Niektoré druhy nechcú ťahať ponad Stredozemné more a obchádzajú ho, a tak vznikajú výrazné koncentrácie tiahnúcich vtákov na Blízkom východe alebo v oblasti Gibraltaru."

Ilustračné foto. Zdroj: TASR/AP

Ako tieto presuny ovplyvňuje a v budúcnosti ovplyvní zmena klímy? Ako rýchlo si operence zvyknú na tieto zmeny?

„Vplyv zmien klímy na ťah vtáctva je dosť zložitá otázka. U viacerých druhov zaznamenávame na jar skorší prílet, alebo ešte presnejšie - dochádza k predĺženiu obdobia, keď populácia druhu prilieta na hniezdiská. Núka sa myšlienka, že druh zimujúci v Afrike nemá ako vedieť, že v Európe máme mimoriadne teplý február, ako sme mali napríklad tento rok. Ale v skutočnosti sú jarné prílety o čosi skoršie."

Ilustračné foto. Zdroj: TASR/Dušan Hein

„Čo sa určite deje, sú zistené príklady nepriaznivých vplyvov príliš skorého nástupu jarných teplôt, keď náhle ochladenie na ťahu môže vtáky zastaviť, ako napríklad ochladenie minulý rok zastavilo jarný ťah bocianov v Rumunsku. Alebo sme pred niekoľkými rokmi zaznamenali, že prudké ochladenie po dlhšej, relatívne teplej perióde spôsobilo hromadný úhyn rôznych druhov tiahnucich vtákov v širšom okolí Čertovice v Nízkych Tatrách."

Ako funguje samotný prílet a odlet týchto vtákov? Ak odletia napríklad z oblasti Žiliny, vrátia sa presne do Žiliny, alebo si môžu vybrať iné pôsobisko? Napríklad aj pre spomínané klimatické zmeny.

„U väčšiny druhov vtákov platí, že sú verné oblasti hniezdenia. Teda ak nejaký jedinec hniezdi v oblasti Žiliny, pravdepodobne sa vráti do tejto oblasti aj v ďalších rokoch. Druhá vec je, že to nemusí byť tá istá oblasť, kde sa vyliahol, z ktorej pochádza. Vtáky počas dospievania poznávajú rozsiahlejšie územia, nielen oblasť, kde sa vyliahli. Dobre to je zistené u vtákov, ktoré dospievajú niekoľko rokov. Ako príklad uvediem orla krikľavého. Ten dospieva vo veku 3 až 5 rokov a je sťahovavý."

Zoológ Ján Kicko, Zdroj: pmza.sk

„Hneď prvý rok, okolo 20. septembra, odlieta zo slovenských hniezdísk do Afriky. Časť vtákov v druhom roku sa vracia do Európy, časť ostáva v Afrike. Kým dospejú, strávia niekoľko sezón v Európe, túlajú sa po veľkých plochách a poznajú ich. V čase dosahovania pohlavnej dospelosti sa pokúšajú nájsť partnera. Keď sa im to podarí, ostávajú v ďalších rokoch teritóriu aj partnerovi verní. Táto vernosť však nie je „až za hrob", v prípade, že partner nepriletí, nahradia ho. Tak sa môže stať, že sa partner či partnerka omešká napríklad o dva týždne a orol či orlica ju (jeho) nahradia."

Skúste našim čitateľom na záver vysvetliť, aký význam v biodiverzite a v prírode má tento pravidelný presun vtákov ako taký.

„Významná časť druhov vtákov je sťahovavá. Preto sa sezónne zásadne mení zloženie vtáčích spoločenstiev, ktoré u nás žijú. Hmyzožravé druhy buď na zimu odletia alebo menia jedálniček. Napríklad mnohé druhy spevavcov, ktoré sa v lete živia hmyzom, sa v zime živia semenami tráv, bylín alebo stromov. Rybožravé druhy sú prelietavé a sústreďujú sa tam, kde rieky nie sú zamrznuté. Tuhá zima môže viesť k ich presunom aj o stovky kilometrov k nezamrznutým vodám. U väčšiny druhov samozrejme úplne zaniká teritorialita a akceptujú blízkosť jedincov rovnakého druhu a pohlavia, mnoho druhov sa na zimu sústreďuje do kŕdľov."

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

„Na zimoviskách môže dochádzať ku veľkým koncentráciám vtákov. Tak, ako niektoré naše druhy tiahnu na zimu do Afriky, niektoré severské druhy zimujú u nás. Typické je zimovanie veľkých kŕdľov husí niekoľkých druhov v Podunajsku alebo žeriavov popolavých na Východoslovenskej nížine. Môže sa nám zdať, že ich je veľmi veľa a prípadný lov by na ich populácie nemal vplyv. Niektoré druhy husí sú lovnou zverou a môžu sa loviť."

Ilustračné foto. Zdroj: TASR/AP

„Treba si však uvedomiť, že napríklad v Podunajsku zimuje veľká časť populácie husi bieločelej a naše pôsobenie na túto zimujúcu populáciu má vplyv na celoeurópsku populáciu druhu. Tento rok sme v rámci projektu podporeného z Environmentálneho fondu označili štyri jedince orlov krikľavých telemetrickými vysielačmi v oblasti Turca. Označili sme samca a samicu z jedného páru a ich mláďa, teda jednu celú rodinu, a štvrtým je mláďa zo susedného páru. Očakávame, že budeme môcť sledovať ich ťah na zimoviská do Afriky. Podrobnosti môže verejnosť sledovať na Facebook profile Príroda v Považskom múzeu," vysvetlil v rozhovore zoológ Považského múzea v Žiline Ján Kicko.