Z dostupných historických prameňov sa dozvedáme, že na miestach, kde dnes kaštieľ stojí, sa na prelome 19. a 20. storočia rozprestierali lesnaté pozemky s majerom a drevenými hospodárskymi stavbami. Podmaňujúca príroda s bohatstvom lesnej zvery zaujali pruského junkera, grófa Franza Ballestrema, ktorý pozemky kúpil od ich vtedajšieho vlastníka, veľkostatkára Arnolda Poppera. Plánoval si tu vybudovať lovecký kaštieľ ako príležitostné reprezentačné sídlo, no v roku 1910 umrel skôr, ako sa mu to podarilo. Informovali o tom zástupcovia Žilinského samosprávneho kraja na portáli kpr-fenix.sk.

„Jeho plány našli pokračovateľa v synovi Valentínovi, ktorý stavbu v roku 1913 dokončil. Autorom projektu bol pravdepodobne Hans von Poellnitz. Dvojpodlažný kaštieľ je postavený v historizujúcom štýle. Má pravidelný obdĺžnikový pôdorys, z ktorého mierne vystupuje trojboký stredový rizalit hlavného vstupu s predstavaným nekrytým schodiskom. Plastická štuková výzdoba prebieha v súvislých pásoch nad a pod oknami po celej výške južnej a severnej fasády,“ priblížili zástupcovia ŽSK a ďalej pokračovali:

„Umocňuje tak strohú symetriu ináč hladkých stien. Pohľadovo stavbe dominujú segmentované dvojkrídlové okná s farebne akcentovanými okenicami. Decentný výraz pamiatky dotvára valbová strecha s mäkko krojenými oblúčikovitými vykiermi a jednoduchou atikou. V roku 1918 kaštieľ kúpila akciová spoločnosť na zužitkovanie dreva a neskôr účastinná spoločnosť Zelehos. Po znárodnení objekt prešiel do správy národného podniku Drevina Turany, ktorý ho upravil pre potreby bývania. Súvisiace stavebné úpravy totálne pozmenili vnútornú dispozíciu kaštieľa a z pôvodného vybavenia sa nič nezachovalo. Kaštieľ s priľahlým lesoparkom bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1973.“

Na základe iniciatívy významných slovenských výtvarníkov, kysuckých rodákov, bolo podľa slov zástupcov ŽSK koncom sedemdesiatych rokov prijaté rozhodnutie zriadiť Kysuckú galériu.

„Mala sídliť v kaštieli v Oščadnici. V spojitosti s týmto rozhodnutím prešla pamiatka rozsiahlou rekonštrukciou a adaptáciou na nové využitie, ktorá prebiehala od roku 1977 až do roku 1981, kedy galériu otvorili. Ďalšie úpravy súviseli s presťahovaním administratívneho vedenia galérie z Čadce do kaštieľa v roku 2011. Zhoršujúci sa stavebnotechnický stav, nevhodné úpravy v minulosti, zastarané vybavenie a potreba ďalšieho rozvoja a modernizácie galérie si vyžiadali komplexnú obnovu a rekonštrukciu objektu.

Prebehla v rozmedzí rokov 2020 až 2022. Postupne boli obnovené všetky stavebné súčasti pamiatky, s osobitým dôrazom na zachované pamiatkové hodnoty. Súčasťou rekonštrukcie je aj sprístupnenie a využitie podkrovia na rozšírenie disponibilných výstavných priestorov a vytvorenie bezbariérového prístupu pre návštevníkov. Obnovou sa pamiatke prinavrátil jej historický výraz a Kysucká galéria dostala k svojmu štyridsiatemu výročiu vzniku reprezentatívne sídlo s vysokým prevádzkovým a návštevníckym štandardom,“ uviedli zástupcovia ŽSK na portáli kpr-fenix.sk.