"V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že orgány činné v trestnom konaní majú povinnosť postupovať razantne v trestnom stíhaní verejných funkcionárov pre korupčné trestné činy, ekonomické trestné činy, alebo v prípadoch zneužívania právomoci verejného činiteľa. Teda v prípadoch, keď sa verejní funkcionári spreneveria svojmu ústavou alebo zákonom predpísanému sľubu dodržiavať zákony a plniť svoje povinnosti v záujme občanov (napr. § 26 zákona o obecnom zriadení), a namiesto toho vykonávajú svoje verejné funkcie v prospech svojich súkromných finančných záujmov.

V prípade verbálnych deliktov sú však verejní funkcionári – a najmä volení poslanci – chránení vo zvýšenej miere pred kriminalizáciou ich výrokov (aj vo forme symboliky), ktoré sa týkajú oblasti verejného záujmu," píše v uznesení Lipšic.

Podľa generálneho prokurátora je totiž premotivovanosť orgánov činných v trestnom konaní neprípustná. Čo ale neznamená, že verejní funkcionári sú za svoj prejav trestnoprávne nepostihnuteľní.

"Samozrejme poslanci obecného zastupiteľstva, ktorí by hlasovali za všeobecne záväzné nariadenie a určili by pre ulicu názov „ulica Adolfa Hitlera“, by sa nemohli dovolávať slobody prejavu a slobodného výkonu svojho mandátu ako dôvodu pre svoju trestnoprávnu exkulpáciu.

Skutková veta napadnutého uznesenia však obvineným nekladie za vinu hlasovanie za všeobecne záväzné nariadenie s určitým názvom ulice, ale skutočnosť, že „neiniciovali premenovanie, nepremenovali a ani z verejných priestranstiev neodstránili označenie ulice Dr. Jozefa Tisu v obci Varín pomenovanej od roku 1993 po hlavnom predstaviteľovi ľudáckeho režimu z obdobia rokov 1942 až 1945 ... a týmto nekonaním verejne prejavujú sympatie k hnutiu a ideológii, ktoré v minulosti smerovalo k potlačeniu základných práv a slobôd“," dôvodí ďalej Lipšic.

FOTO: Ľubo Bechný

Podľa neho objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Trestného zákona vyžaduje, že páchateľ verejne (alebo na mieste verejnosti prístupnom) prejavuje sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá vykazuje znaky uvedené v citovanej právnej norme. Prejaviť sympatiu je však možné len aktívnym konaním, verejné prejavenie sympatie nekonaním je z povahy veci nemožné.

"Snaha vyvodiť verejné prejavenie sympatie z nekonania nie je založená na žiadnej zrozumiteľnej právnej a logickej úvahe. V tejto súvislosti zdôrazňujem, že rozširovanie trestnej zodpovednosti nad rámec udržateľného gramatického výkladu je v trestnom práve hmotnom neprípustné," zdôvodnil svoje rozhodnutie Lipšic.

Podľa názoru generálneho prokurátora, je preto mimo rozumnú pochybnosť, že pomenovanie ulice v akomkoľvek meste či obci po najvyššom predstaviteľovi režimu, ktorý zbavil časť svojich občanov – vrátane žien a detí – všetkých základných práv a zveril ich osud a životy do rúk nacistického Nemecka, je prejavom mimoriadneho cynizmu.

Lenka Ticháková, ktorá iniciovala premenovanie Tisovej ulice. FOTO: Ľubo Bechný

"Rovnako je poľutovaniahodné, že od roku 1993 neprišlo k zmene názvu tejto ulice, čo je odôvodňované – pomerne detinsky – tým, že v prípade takejto zmeny by si osoby bývajúce na tejto ulici museli vymeniť občianske preukazy. Empatia k (emocionálnej) bolesti tých, ktorí počas režimu vojnovej Slovenskej republiky stratili svojich najbližších, asi dlhodobo nie je silnou stránkou relevantnej časti predstaviteľov tejto obce. To samozrejme platí aj o iných mestách či obciach, ktoré majú taktiež pomenované ulice po ikonických predstaviteľoch totalitných režimov.

Nedostatok empatie a ignorancia historických faktov však – sami o sebe - nie sú trestným činom."