„Príjemné teplo poskytujúce bahríkové kachle charakteristického valcovitého tvaru sa ešte stále nájdu na Orave a Liptove. Stavali sa najmä v priebehu 19. a začiatkom 20. storočia z bahríkov – hlinených oblúkovitých tvaroviek. Kachle boli omietané alebo obložené oceľovým plechom a spravidla ich ukončovala profilovaná rímsa. Interiéru vidieckeho domu dávali neopakovateľný kolorit a je veľká škoda, keď sa bezhlavo ničia...“ uviedli pracovníci Krajského pamiatkového úradu v Žiline na svojom Facebooku.

Veľkým propagátorom bahríkových kachlí sa stal kaplán Andrej Trenkus. Ten o nich napísal článok v Obzore už 15. apríla 1866.

„Kto videl železné, okruhlé, väžovú podobu majúce kachle, ten si ľahko predstaviť môže naše oravské pece, poneváč túže podobu majú jako železné kachle,“ písal v dobovej tlači Irenhus.

„Na celú pec treba 340 bahríkov, ktoré u nás hrnčiar po 1 1/2 kr. robil; celá takáto pec vyjde: na 12 — 14 zl. r. č.

Včul keď vezmeme do povahy že

1.takáto pec drahšie nevypadne jako kachle, a preca je stálejšia, lebo potomkových potomkov pretrvá;

2.že je bahríkový múr hrubší, jako obecná kachla a toho následkom ani strašnú, nesnesitelnú, hlavobolenie spôsobujúcu horúčosť na ráz nevydá, ale mierne zahrieva, a na opak, keď je už pec dobre zohriata, ľahko teplotu nevypustí;

3.že pri takejto dobre vystavenej peci ani len jedon papršlek plameňa márne sa von nevykradne, ale vetroťahom do vňútra ku zohrievaniu pece zavrátený býva, a toho následkom celá pec i menej páliva spotrebuje, trebasby sme ani menšie dobré vlastnosti nespomínali: už preto, že je ona vynálezok slovenský, zaslúži od každého priateľa milej teploty, aby sa čím viac rozmnožila a ku všeobecnému dobrému poslúžila,“ opísal Andrej Trenkus.

Tak čo, poznáte niekoho na Orave, či Liptove, kto bahríkove kachle stále vlastní a používa?