Tridsiate roky 19. storočia. V tomto čase vznikla myšlienka postaviť múzeum v prírode aj na Slovensku. Podobné, ako už stálo vo Švédsku. Aby mladí nezabudli, ako žili ich predkovia. Cesta k vybudovaniu skanzenu ale napokon bola oveľa dlhšia, ako sa zdalo.

Prvé tímy nadšencov vznikali až po roku 1960. O päť rokov neskôr začali s výberom lokalít a objektov. Cieľ bol jasný: v jedinom areáli prezentovať regióny Slovenska - ukázať, ako sa formovali skupiny obyvateľov, ako žili, akú mali kultúru, zvyky, čo im chutilo a ako sa zabávali. Išlo o vedecký výskum, finančne veľmi náročný. Základný kameň expozície položili v roku 1967 práve v krásnych Jahodníckych hájoch v Martine.

Tímy odborníkov čo cestovali po Slovensku a vyberali vhodné objekty. Každú budovu starostlivo prekreslili do posledného detailu, previezli do Martina, aby ju tu nanovo presne tak isto postavili priamo v areáli skanzenu. Domy, v ktorých žili ľudia, celé rodiny. Domy, v ktorých prežívali svoje príbehy: radosti, starosti, lásky, začiatky aj konce... prvé nádychy, aj posledné vydýchnutia.

Orava, Kysuce, Liptov, Považie a Turiec. Najkrajšie regióny Slovenska na jednom mieste. To je skanzen v Martine. Historici zvlášť dbali na vybavenie objektov. Zakúpili predmety, ktoré používali priamo ľudia, ktorí v domoch, či ich okolí naozaj žili. Nábytok, oblečenie, hospodárske náradie a nástroje, kuchynské riady. Aj po desaťročiach stále žijú. Doteraz vystavili 11 000 rôznych predmetov. V depozitoch však ešte stále čaká ďalších 300 000 .

Dnešní mladí ľudia mnohé z týchto predmetov nikdy ani len nevideli. Zásobnicu na obilie – kadlub - používali len v 50. rokoch 19.storočia. Ide o vydlabaný kmeň veľkého stromu, na obidvoch koncoch zabednený, na vrchu má otvor s vrchnákom. Bol obľúbený, pretože sa doňho zmestilo veľa obilia. V tom období ho využívali vo veľkom, takmer každá rodina mala nejaký kus pôdy. Takzvaný - lúč – zasa v minulosti slúžil na zapaľovanie ohňa. Mali ho v každej domácnosti.

Tisíce starých vecí. A predsa sú mi mnohé také blízke. Beriem do ruky starý hlinený džbán - presne taký mali babička a dedo. Moje ruky sa trasú, po tele mám zimomriavky a po tvári mi tečú slzy. Vrátila som sa o celé desaťročia nazad. Som dojatá. Som smutná a šťastná zároveň. Minulosť sa tu snúbi s prítomnosťou, život tu ani na chvíľu nezastal. Všetko je pripravené tak, ako keby mali každú chvíľu prísť domáci, zasadnúť za stôl k obedu, alebo len tak oddychovať.

Skanzen má rozlohu takmer 16 hektárov a stojí v ňom 150 zaujímavých objektov z 18. a 19.storočia. Každý dom má svoju samostatnú históriu. Slovenská dedina so všetkým, čo k nej patrí: kostol, krčma, škola, zvonica, domy aj hospodárske budovy.

Olejáreň – v nej lisovali ľanový a konopný olej. V pôstnom období totiž kresťania konzumovali len rastlinný olej, všetkému živočíšnemu sa vyhýbali. Olej využívali aj v kozmetike, ako liečivo, prísadu do farieb a olejom aj svietili. Málokto asi vie, že mnohí turčianski olejkári, podomoví obchodníci a ľudoví liečitelia v 18. a 19. storočí cestovali po svete. Veľa z nich sa aj so svojim remeslom zo Slovenska vysťahovalo natrvalo. Do Ruska vozili liečivé rastliny a výrobky z nich. Práve v Turčianskej záhradke totiž rastie veľa druhov liečivých rastlín.

Renesančno-barokový jednoloďový rímsko-katolícky kostol z turčianskeho Rudna postavili v roku 1790 bez použitia jediného kovového klinca. Umožnila to metóda voľne obitým latovým systémom. Drevené trámy do seba jednoducho zakliesnili. A kostol stojí dodnes.

V jeho interiéri stojí oltár z roku 1707 a zdobia ho maľby Liboria Lazara, maliara z Nitrianskeho Právna. Aj dnes do starého kostola prichádzajú mladé páry, aby si práve tu povedali svoje áno. Ku kostolu patrí aj záhradný domček z roku 1731. V ňom kňaz oddychoval a pripravoval si svoje kázne. V spodnej časti je sýpka, na poschodí malý obytný priestor.

Škola z Petrovíc pôvodne stála na Kysuciach Podjavorníkoch. Trieda aj dnes často ožíva vyučovaním. Tak, ako to bývalo pred takmer dvesto rokmi. Pôvodné učebné pomôcky oddychujú v kabinete.

Usadlosť Vyšný Kubín tvorí Zemianska kúria, ktorú si v roku 1748 na Orave nechala postaviť zemianska rodina Meškovcov. Žili v nej niekoľko desaťročí. Usadlosť patrí k najcennejším objektom skanzenu a reprezentuje spôsob života a bývanie chudobnejšej vrstvy zemanov. K domu patrí aj stodola s maštaľami, sýpka, kôlňa pre vozy, chliev a studňa.

Obytný dom Zázrivá je objekt z roku 1865. Predstavuje ľudové staviteľstvo a bývanie v najväčšej kopaničiarskej obci na Slovensku. Zázrivá vynikala špecialistami na salašníctvo. Zaujímavý je výrazne zdobený doskový štít v tvare slnečných lúčov.

Interiér je zariadení podľa pôvodného. V strede izby stojí stôl, ktorý má v dolnej časti odkladací priestor na jedlo. Považovali ho za posvätný kus nábytku. Pri stole mohli členovia domácnosti jedine jesť a modliť sa. Na lavici za stolom vždy sedával gazda, bolo to najčestnejšie miesto.

Ženy však počas jedla stáli pri stole, alebo sedeli na bočných laviciach a pri peci. Jedlo podávali vo veľkej mise, z ktorej si každý nabral sám. Za hlavné jedlo považovali raňajky. Obedovali zvyšky z nich a večer znova varili teplé jedlo.

To je iba zlomok z toho, čo v skanzene môžete vidieť. Múzeum v prírode, ako ho volali, stavali do 90. rokov 20. storočia. Potom sa zmenil režim a neboli peniaze. Skanzen bol v tom čase sprístupnený len od jari do jesene. V zime bol zatvorený. Teraz si už niekoľko rokov môžu turisti jeho krásy a výnimočnú atmosféru vychutnávať celoročne. Areál je čiastočne bezbariérový. Nové objekty zatiaľ do skanzenu nepribúdajú.

Staré predmety a ich využitie približujú podujatia, ktoré v skanzene pravidelne organizujú. Stavanie májov, dožinky, Veľká noc, Vianoce, fašiangy, remeslá, či Michalský jarmok –toto všetko tu zažijete na vlastnej koži tak, ako to prežívali ľudia kedysi dávno. Medzi návštevníkmi sú veľmi obľúbené.

Podujatia zároveň dávajú možnosť vyskúšať si napríklad dojenie, výrobu syra, pečenie oblátok, posúchov, placiek, výrobu šperkov, či ozdôb, zdobenie kraslíc, výrobu prútených košíkov, podkovy pre koňa, či hlinenej nádoby. A toto všetko sprevádzajú ukážky folklóru, zvykov a tradícií, no a samozrejme spev, tanec a hudba.

Obľúbené podujatia si vďaka jedinečnej atmosfére v priebehu pár rokov získali tisíce priaznivcov, ktorí sa do skanzenu radi vracajú.