Adriána, aké boli vaše začiatky so spevom? Kedy ste si prvýkrát uvedomili, že máte talent a rozhodli ste sa venovať spevu?

„Študovať spev som začala v druhom ročníku základnej školy na ZUŠ v Žiline. Vždy som si rada pospevovala, a raz, keď sme s mojou maminou kráčali po ulici, ma začula okoloidúca pani. Povedala mamine, že mám pekný hlas a navrhla, aby ma prihlásila na spev. Potom vysvitlo, že ho celý život učila. A tak to celé začalo.“

Kto alebo čo vás inšpirovalo k štúdiu spevu? Mali ste niekoho v rodine alebo okolí, kto vás povzbudil k tomuto kroku?

„Určite moji rodičia. Sú pre mňa obrovskou oporou odmalička a vždy ma podporovali v tom, čo ma baví. Vďaka nim som sa mohla začať rozvíjať a neskôr rozhodnúť venovať sa spevu naplno.“

Zdroj: Facebook/Bratislavský chlapčenský zbor

Aké výzvy ste museli prekonať na svojej doterajšej ceste úspešnej sopranistky a čo vás motivovalo pokračovať aj v možno “náročnejších” obdobiach?

„Jednou z výziev bolo covidové obdobie. Byť zatvorená doma a nemať možnosť vystupovať či pravidelne trénovať bolo veľmi náročné, najmä v umeleckej sfére. Ďalšou veľkou výzvou bola príprava na prijímacie skúšky na konzervatórium. Tie sa mi však podarilo úspešne zvládnuť, a tak už tretí rok študujem pod vedením pani profesorky Kataríny Juhásovej Štúrovej, ktorá je pre mňa svojimi mnohoročnými profesionálnymi skúsenosťami na divadelných doskách neoceniteľným prínosom v mojom napredovaní v opernom speve. Sadli sme si nielen po profesionálnej speváckej stránke, ale je pre mňa aj veľkou inšpiráciou a ľudskou oporou, za čo som veľmi vďačná.“

Pred pár dňami ste sa predstavili na vystúpení v Ríme. Aké emócie vo vás vyvolalo byť súčasťou tak významného podujatia ako je Canto per la Speranza?

„Bol to pre mňa nesmierne silný zážitok a veľká životná skúsenosť. Spievať v Ríme, na takom výnimočnom podujatí, mi dodalo nový impulz a motiváciu do ďalšej práce.“

Tento koncert bol realizovaný v rámci národnej púte počas Jubilejného roka. Aký význam malo pre vás spievať v takomto duchovnom a historickom kontexte?

„Som katolíčka, preto mal pre mňa tento koncert aj silný duchovný rozmer. Bola to pre mňa forma vďaky Bohu za dar, ktorý som dostala. Zároveň som mala možnosť prejsť Svätými bránami, ktoré sú počas Jubilejného roka otvorené, a duchovne načerpať nové sily.“

Súčasťou vášho vystúpenia bol aj Bratislavský chlapčenský zbor. Ako ste vnímali túto spoluprácu?

„Som veľmi vďačná, že som si mohla zaspievať s Bratislavským chlapčenským zborom. Spolupráca bola nesmierne príjemná a obohacujúca. Bolo cítiť vysokú profesionalitu, no zároveň ľudskosť a spolupatričnosť, čo vytvorilo krásnu atmosféru. Spoznala som veľa úžasných ľudí, na čele s pani Rovňákovou a Gabkom Rovňákom, ktorí sú nielen veľkými profesionálmi, ale aj skvelými ľuďmi. Takisto nás doprevádzal úžasný klavirista a človek Martin Hríň. Som vďačná za každý jeden deň, ktorý som strávila s nimi aj s celým speváckym zborom.“

V nadchádzajúcich dňoch plánujete vystúpenie v kostole vo Višňovom, odkiaľ pochádzate. Aký význam má pre vás koncert v mieste vášho rodiska?

„Vystúpiť doma, medzi svojimi, je pre mňa výnimočné a veľmi sa na to teším. Višňové je miesto, kde som vyrastala, kde žijú moji blízki a kam sa vždy rada vraciam.“

Zdroj: Facebook/Adriána Šimková

Mnoho ľudí vníma koncerty v kostole ako veľmi osobné a duchovné zážitky. Čo chcete, aby si ľudia odniesli z vášho vystúpenia v kostole vo Višňovom?

„Chcela by som, aby si ľudia odniesli pokoj, krásu hudby, ale tiež aj duchovné pohladenie. Spev má moc spájať, liečiť a prinášať nádej – a práve to by som chcela ľuďom odovzdať.“

Ktorý moment z vašich doterajších koncertov považujete za najnezabudnuteľnejší a čo vás na speve najviac motivuje?

„Najsilnejším zážitkom bol zatiaľ koncert v Ríme. Tá atmosféra, miesto a význam, prečo sme tam spievali, ma silno zasiahli. Veľmi si vážim, že som mohla byť toho súčasťou. Na speve ma najviac motivuje to, že môžem cez svoj hlas odovzdávať emócie a dotýkať sa ľudských sŕdc. To je dar, ktorý si veľmi vážim,“ uzavrela pre našu redakciu talentovaná sopranistka Adriána Šimková.