Ako ste sa dostali k tomuto športu?

• Otca to v mladosti k motokrosu ťahalo. Vtedy ale neboli podmienky, aby sa mu mohol venovať. Mal motorku, vozil sa na nej, ale nepretekal. Keď som mal štyri roky, kúpil mi prvú motorku a začal som s motokrosom.

Nie je to príliš skoro?

• Je to skoro, ale viem, že niektorí svetoví jazdci začínali už v troch rokoch.

Kde jazdíte?

• Na motokrosových tratiach. Určite nejazdím po cestách po dedine. Vždy je to uzavretá trať.

Kedy ste začali pretekať?

• Keď som mal päť rokov. V motokrose sa jazdia kategórie podľa obsahu motocykla. Najmenšie sú do 50 ccm a jazdia tam chalani do 10 rokov. Postupne, keď som mal osem rokov, sme začali jazdiť aj české a rakúske závody.

Chodil s vami aj otec?

• Jasné, sám som, ako malý, cestovať nemohol. Musel ma voziť. Ale dnes je to lepšie. Chodím už sám.

Ako sa vám darilo na pretekoch?

• Vždy som bol na popredných priečkach. Od desiatich rokov neboli na Slovensku moc dobré závody. A tak sme chodili hlavne do Rakúska, ale aj inam v Európe. Absolvovali sme Belgicko, Holandsko a ďalšie.

Na Slovensku nie je až toľko tratí?

• Počtom áno. Ale nie sú tak kvalitné. My sme si preto urobili vo Veľkom Rovnom vlastnú trať.

Ako často trénujete?

• Na motorke trénujem dvakrát do týždňa a cez víkend sú závody. Medzitým je beh, plávanie, fitnescentrum a bicykel.

Boli ste aj na pretekoch v zahraničí konkurencieschopní?

• Áno. Ja som to vôbec nebral tak, že sme v zahraničí. Boli tam iní jazdci a posúvalo ma to dopredu. Postupne som začal jazdiť väčšie motorky, ako 85, 125 ccm. Tam už sme chodili najmä Česko a Slovensko, lebo v tejto kubatúre už je celkom dobrá konkurencia. Česko je na vyššej úrovni. Je tam väčšia podpora športu.

Kde teraz jazdíte?

• Jazdím medzinárodné majstrovstvá Slovenska a medzinárodné majstrovstvá ČR. Sú to seriály siedmych a ôsmych závodov. Začalo sa v apríli. V kategórii do 250 ccm som na Slovensku po dvoch pretekoch na 4. priečke. Na začiatku sezóny som si zlomil prst. Na závody som však išiel a skončil som na 6. mieste. Musel som ísť, aby mi to nechýbalo na konci sezóny v celkovom hodnotení. Tento víkend sme mali druhé závody na Slovensku a došiel som štvrtý. Ešte stále ale nemám prst úplne zahojený. Chce to čas. Na budúci víkend sú závody v ČR, na ktorých by som sa rád zúčastnil.

V minulosti ste dosiahli významné úspechy v mládežníckych kategóriách. Aké?

• Dvakrát som vyhral majstrovstvá Slovenska medzi juniormi. Teraz už ale druhý rok jazdím medzi dospelými. Počas kovidu sa prakticky dva roky nejazdilo.

Čo musí mať dobrý jazdec?

• Musí mať v sebe zápal boja a musí vedieť potlačiť strach a mať posunutý pud sebazáchovy.

Je motokros natoľko nebezpečný šport?

• Je dosť nebezpečný. Prah bolesti máme výrazne posunutý. Už som mal zlomené takmer všetko: nohy, kolená, zápästia, kľúčne kosti. Patrí to k tomu. Hovorí sa, že kto nepadá, nezrýchli. Niekedy je však ťažké sezónu vôbec dojazdiť, lebo vždy sa vyskytne nejaké zranenie. Najväčší úspech je sezónu odjazdiť celú. Najťažšie zranenie som mal, keď som spadol na chrbát. Ležal som a nevedel som, či mám zlomené stavce. Našťastie boli v poriadku, ale mal som natrhnuté svaly. Bolo to veľmi nepríjemné zranenie.

Robíte už motokros profesionálne?

• Už tretí rok som po strednej škole a pracujem v rodinnej firme. Snažím sa to skombinovať s motokrosom a stráviť čo najviac času pri športe. Otec mi to umožňuje. Na Slovensku sú možno dvaja jazdci, ktorí sa dokážu uživiť iba motokrosom. Ale jazdia aj svetový pohár. V Rakúsku je to trošku o inom. Keď vidia, že je niekto talent, pomáhajú mu finančne. Na Slovensku si musí človek zabezpečiť všetko sám. Za preteky nie sú prize money. Má len to, čo si vybaví od sponzorov. Keď ideme na preteky, musíme, naopak, zaplatiť štartovné.

Čo máte v pláne ďalej?

• Rád by som začal jazdiť Európsky pohár a po ňom Svetový pohár. To je najvyšší level. Tam sa dostávajú len továrenskí jazdci. Aby som sa tam dostal, musím dosahovať čo najlepšie výsledky. Kvalitné závody boli aj v Nemecku. Tie sa ale jazdia na 450-tkach. Ja sa chcem najskôr vyjazdiť na 250-tke. Nad 450 ccm už nie je nič, takže mám na to ešte čas.

Ako je to fyzicky náročné?

• Človek si môže povedať, že pri jazdení sa len sedí. Ja však jazdím 35 minút v hranici 195 tepov za minútu. Je to veľmi fyzicky náročné. Človek musí mať výbornú kondičku.

Priateľku máte?

• Nemám. Ešte som nenašiel takú, ktorá by bola ochotná tolerovať mi toto riziko. Jazdia aj ženy, ale ja nie som toho zástancom. Keď si predstavím, že žena spadne...

Kde vás najbližšie môžu priaznivci vidieť?

• Najbližšie jazdíme 19. júna vo Sverepci. Tam by som už chcel byť v plnej kondícii. Lebo zranenie ma dosť stoplo, prakticky mesiac som nesedel na motorke.