Vzor našiel v mame

Marek sa akordeónu venuje od piatich rokoch. Vzor našiel vo svojej mame, takisto talentovanej akordeonistke, ktorá vyučuje tento nástroj na Súkromnej ZUŠ Yamaha.

„Mama ma priviedla k akordeónu, keď som mal päť rokov. Odmalička som videl ako hrá a zapáčilo sa mi to. Zo začiatku sa mi, samozrejme, nechcelo toľko cvičiť. Postupom času, ako som sa učil nástroj ovládať, to bolo stále lepšie a dnes je pre mňa už cvičenie radosť. Hlavne keď mi prišiel nový nástroj,“ rozhovoril sa pre SP 21 Marek.

Koncertný nástroj z Talianska

Narážal pritom na úplne nový akordeón, ktorý mu na mieru objednali a vyrobili v Taliansku. „Je to koncertný nástroj. Na Bytčiansku ho majú traja, alebo štyria ľudia. Mechanika sa dá prepnúť, aby bolo možné hrať aj vážnu hudbu klavírneho typu. Používa sa pritom klavírna literatúra. Je to ručná práca a bol veľmi drahý. Stál 13-tisíc eur. Museli sme požiadať nadácie o podporu pre talentovaných jednotlivcov. Bohužiaľ, na Slovensku ide podpora hlavne pre kolektívy. Akordeón však máme už doma a tešíme sa z neho,“ prezradila nám Marekova mama Anna Holíncová.

Konzervatórium a budúcnosť v zahraničí

Marek má výhodu v tom, že odmalička používal gombíkový akordeón. Aj keď to mal najskôr ťažšie, dnes vďaka tomu dokáže zahrať bravúrne aj najťažšie skladby. Môže si totiž vybrať vždy z dvoch tónov. A na konzervatóriu, kam sa chystá o rok, sa vyučuje iba takýto nástroj.

„Rád by som po základnej škole pokračoval v štúdiu na konzervatóriu. Buď v Žiline, alebo v Ostrave. No a na vysokú školu by som rád išiel do zahraničia. Napríklad do Paríža,“ prezradil talentovaný hudobník.

Momentálne pokračuje, ešte ako žiak 8. ročníka základnej školy, v štúdiu u profesorky Janky Halačovej zo žilinského konzervatória, kde sa venuje výhradne vážnej hudbe. S ňou sa zúčastňuje aj medzinárodných súťaží.

Dúbravček

„Aby si však rozšíril svoj repertoár, začali sme spolu hrávať aj folklór. Marek pôsobí vo Folklórnom súbore Dúbravček, najmä v detskej hudbe do 16 rokov, ale tiež v cimbálovej muzike,“ dodala Anna Holíncová.

Aká bude Marekova hudobná budúcnosť, to sa ešte uvidí. Akordeón totiž nie je orchestrálny nástroj. Keď ho vyštuduje, môže pôsobiť ako učiteľ na ZUŠ, či konzervatóriu. A tiež usporadúvať koncerty a vystúpenia.

„Rád by som bol učiteľom na konzervatóriu v zahraničí a popri tom koncertoval a hral na rôznych akciách a vystúpeniach. Možno si založím akordeónové trio. Záleží všetko od možností, ktoré sa naskytnú,“ hovorí Marek, ktorý má jasnú predstavu o svojej budúcnosti.

„Okrem toho ho baví aj robiť a strihať videá. V tom, v spojitosti s hudbou, vidím jeho veľký potenciál. Na Slovensku je totiž ťažké sa uživiť koncertovaním na akordeóne. Už v Česku je to oveľa lepšie. Je tam viac možností. Samozrejme, presadiť sa, nie je jednoduché v ničom, ani v hudbe, ani v športe. Chce to veľa úsilia, ale Marek je usilovný a stále dokazuje, že na to má,“ hovorí mama.

Výsledky hovoria za všetko

Na veľkej, medzinárodnej súťaži v Dunajskej Strede sa zúčastnili mladí akordeonisti zo šiestich krajín. A Marek jasne zvíťazil. Na podobnej súťaži v Prahe bol tretí. V máji ho ešte čakajú majstrovstvá Slovenska v Bratislave. Potom ešte aj medzinárodná súťaž v Rajeckých Tepliciach. Okrem toho má aj vystúpenia a nácviky s Dúbravčekom. Len toto samo o sebe je na jedného mladého muža dosť. Ale Marek má ešte aj futbal...

Druhá vášeň futbal

„Futbal by som rád hral ako hobby. Začínal som v Bytči ako brankár. Keď ale v Petroviciach založili žiacke družstvo, prešiel som tam. No už ako hráč v poli. Darilo sa mi, a zavolali ma na striedavý štart aj do Makova do 2. ligy,“ hovorí talentovaný futbalista.

Za žiakov v Petroviciach v 14. zápasoch nastrieľal 50 gólov. A to mu vraj jeden ešte ubrali. Je tak suverénne najlepším strelcom súťaže. „Nie je to len moja zásluha, futbal je kolektívna hra a veľkú zásluhu na tom majú moji spoluhráči a tréneri Ján Chobot a Štefan Hruštinec. Okrem súťaže žiakov v Petroviciach nastupujem aj za starší dorasť U19 vo IV. lige, tam som dal v jesennej časti dva góly. A od jarnej časti som začal hrávať aj za U15 v Bytči III. ligu, kde som v dvoch zápasoch zatiaľ strelil dva góly,“ prezradil.

Talent našiel na ihrisku

Zaujímalo nás, ako v sebe Marek našiel talent na strieľanie gólov. „Najskôr sme hrali prípravný zápas proti Divinke, vyhrali sme 8:1 a ja som strelil 7 gólov. Potom bol u nás turnaj o Pohár Viktora Pečovského, kde som bol najlepším strelcom. Začala sa súťaž a ja som už mal 20 nastrieľaných gólov po prvých zápasoch. Jednoducho mi išlo,“ prezradil.

Napriek tomu, že dal veľa gólov, veľmi veľa prihráva aj ďalším hráčom. Možno by dal aj oveľa viac gólov, ale má aj veľa asistencií. Marek je kolektívny hráč, žiadny sebec.

Už ho však aj lanária do Bytče do dorastu. Ten s veľkou pravdepodobnosťou postúpi do 2. ligy a zápasy bude hrávať v Bratislave, Trnave, Dubnici nad Váhom, a podobne. Bude to mať popri hudbe náročné, ale futbalu sa vzdať rozhodne nemieni a chce aj v ňom napredovať.

Náročná logistika

„Je pravda, že je ťažké skombinovať dva takého koníčky, ktoré si vyžadujú mnoho úsilia. Aj logistika u nás doma je hotový blázinec. Tri tréningy v Petroviciach, dva v Bytči, dva zápasy cez víkend, folklórny súbor, súťaže, cvičenie na konzervatóriu. Je to veľmi náročné,“ hovorí mama Anna. Vraj spolu uvažovali aj o športovej škole, ale po vyhodnotení možného rizika zranenia, ju zamietli. Veď športu sa Marek môže venovať popri hre na hudobný nástroj a v budúcnosti si urobiť aj trénerský kurz.

Marekovi držíme palce, nech sa mu darí v hudbe, aj v strieľaní gólov.