Budovu žilinskej radnice zasiahlo mnoho požiarov

Podľa odbornej literatúry sa žilinská stará radnica prvý raz spomína v roku 1508 v žilinskej knihe pod názvom radhuus, z nemeckého Rathaus. „V tomto roku jej pomenovanie bolo i radhaws. Pravdepodobne existovala aj staršia radnica uprostred námestia, avšak archeologický výskum z roku 1966 a 1995, ktorý však nebol na ploche celého námestia, nenašiel stopy po radnici v strede námestia. Pravdepodobne po zničení tejto radnice si Žilinčania ako náhradu kúpili dom, na mieste ktorého stojí i dnešná radnica. Budova radnice prešla mnohými zmenami. Renesančná stavba bola postavená pravdepodobne v roku 1528 podľa letopočtu, ktorý sa nachádzal prízemnej časti budovy ešte v roku 1888. Budova do roku 1797 sedemkrát vyhorela. Po požiaroch stavbu úplne rekonštruovali, najmä v roku 1685. Napriek tomu bola radnica v druhej polovici 19. storočia taká zničená, že ju museli podoprieť o náprotivný dom. Na rohovej vežičke visel zvonec, ktorý zvonil pri odchode zločincov na popravisko. V roku 1679 bola vykonaná oprava vežičky, avšak pre jej schátranosť ju v roku 1856 odstránili. Súčasná budova radnice bola postavená v rokoch 1893 až 1894,“ zaspomínali o histórii žilinskej radnice odborníci v skupine Slovensko na historických fotografiách na sociálnej sieti.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Okrem sídla správy mesta sa mala v budove nachádzať aj miestnosť pre nočnú stráž, väzenie a archív. „Budova, s pôvodnými gotickými pivnicami, prešla viacerými stavebnými úpravami, od pôvodnej gotickej cez renesančnú až po súčasnú, ktorá vznikla po asanácii nadzemných častí budovy v roku 1890. V rokoch 1893 až 1894 bola postavená barokovo-secesná budova novej radnice, ktorá slúžila mestu do vybudovania takzvaného Finančného paláca,“ uvádzajú odborníci.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Sídlo mestského múzea

Z iniciatívy niekdajšieho starostu Vojtecha Tvrdého v budove starej radnice v roku 1942 vzniklo múzeum, rozdelené na dve časti - dejiny mesta a okolia, a drotárska expozícia. „Radnica sa stala centrom spoločenského života. Vďaka múzeu do nej podľa dobovej tlače chodili nielen domáci, ale aj zahraniční návštevníci. Podľa pamätníka, Jozefa Nižňanského, prevažovali turisti z Chorvátska, pre ktorých bolo drotárstvo úplne neznámym pojmom. Múzeum bolo v priestoroch radnice do konca druhej svetovej vojny. Neskôr krátko plnilo účel múzejného depozitára a po roku 1948 bolo presťahované do priestorov Budatínskeho hradu,“ hovorí o histórii mestského múzea odborná literatúra.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Na fasáde budovy zo strany Radničnej ulice sa aj v dnešných dňoch nachádza reliéf erbu Žiliny používaný v roku 1683 a pamätná tabuľa umiestnená na počesť 600. výročia vydania Privilegia pro Slavis Solnensis. „Pamätná tabuľa bola odhalená 3. decembra 1995. Privilégium pre žilinských Slovákov je prvý písomný dokument o národnom povedomí Slovákov na území Slovenska a vôbec prvý dokument o takomto prejave v strednej Európe a datuje sa na 7. mája 1381. Privilégium udelil uhorský kráľ Ľudovít I. pri jeho pobyte v meste,“ doplnil Jozef Feiler.

Foto: Facebook / Fotomosty Žiliny - Pohľad od Pánskeho domu na Radnicu

Foto: Facebook / Fotomosty Žiliny - Radnica z roku 1894 a budova banky

Foto: Facebook / Slovensko na historických fotografiách

Posledná vnútorná prestavba radnice sa podľa zachovalých údajov uskutočnila v roku 1993. „Žilinský primátor sa vrátil do radnice v roku 1990 a sídlil tu až do roku 2011, kedy sa presťahoval do budovy Mestského úradu v Žiline. V radnici sa dnes nachádzajú reprezentačné priestory, v ktorých zasadá mestské zastupiteľstvo, konajú sa tu aj sobášne obrady a časť budovy sa využíva ako kancelárie aj Mestský úrad v Žiline. Na prízemí je busta rímskokatolíckeho kňaza a významného slovenského dejateľa s citáciou básne Andreja Žarnova. Čelnú stranu budovy dotvára zvonkohra, ktorá od roku 1994 hrá melódie po odbití každej celej hodiny. Prvým známym predstaviteľom mesta bol v roku 1325 dedičný richtár Ján Petzold. Po ňom tu sídlilo viac ako dvesto predstaviteľov mesta s rôznym označením funkcie - dedičný richtár alebo volený richtár. Od roku 1990 stojí na čele mesta volený primátor,“ uzatvára historické fakty o budove žilinskej radnice Jozef Feiler na svojej internetovej stránke.

Foto: Facebook / Roman Ramon Kačeniar

Foto: Marek Jančúch / Ľudová svadba od Ľudovíta Fullu (r. 1959)

Foto: Marek Jančúch / Pamätná tabuľa umiestnená na počesť 600. výročia vydania Privilegia pro Slavis Solnensis

Budova radnice si vyžaduje rekonštrukciu, výmenu si žiada aj elektroinštalácia, rozvody vody a kanalizácie

S otázkou, či mesto Žilina plánuje v tomto roku na budove Starej radnice realizovať nejaké rekonštrukcie, sme sa obrátili na hovorcu mesta, Vladimíra Miškovčíka. „Rozsiahla rekonštrukcia Radnice mesta Žilina je naplánovaná už dlhšie. Momentálne sa pracuje na architektonickej štúdii interiérových priestorov. Projekt na vonkajší dizajn budovy je už vypracovaný. Budova radnice si vyžaduje rekonštrukciu, výmenu si žiada elektroinštalácia, rozvody vody a kanalizácie a iné. S obnovou reprezentatívnej budovy mesta by sa malo zmeniť aj jej využitie. Po novom by mohla slúžiť viac pre verejnosť, kultúrne a spoločenské podujatia,“ uviedol o nadchádzajúcich plánoch s budovou radnice hovorca mesta Žilina.

Foto: Facebook / Potulky starou Žilinou - Suterén radnice

Obyvatelia Žiliny alebo návštevníci mesta môžu pri vybraných príležitostiach priestory radnice navštíviť aj osobne. „Na prehliadku radnice chodia často hlavne žiaci zo škôl. Verejnosť si môže prehliadku dohodnúť v Turistickej informačnej kancelárii. Raz ročne na podujatí Primátorský deň, ktorý sa zvykne konať na jeseň, sú dvere radnice otvorené pre verejnosť celý deň, kedy je možné prísť na prehliadku bez vopred dohodnutého termínu,“ ozrejmil Miškovčík.

Foto: Marek Jančúch - Zasadacia miestnosť na starej radnici

Na našu otázku, aké sú plány do budúcnosti s budovou starej radnice, nám odpovedal takto: „Žilinská radnica je reprezentatívnou budovou, slúži na prijímanie významných hostí, diplomatov, vládnych činiteľov. Vo svadobnej miestnosti na prízemí radnice sa konajú svadobné obrady. Okrem toho sa tu konajú rôzne podujatia, vyhodnotenia súťaží, slávnosť Jubilanti či uvítanie detí do života. Po plánovanej rekonštrukcii by mala budova viac slúžiť verejnosti a malo by sa tu organizovať ešte viac spoločenských a kultúrnych podujatí,“ uzavrel pre našu redakciu hovorca mesta Žilina, Vladimír Miškovčík.

Foto: Marek Jančúch - Vitráže v Obradnej sieni