Ako sa skamenený mních stal symbolom tragédie a pomsty, rozpráva legenda, spod pera Zuzany Kuglerovej, ktorá dodnes pretrváva v kameňoch a histórii Hričova.

Skamenený mních (povesť z Hričova)

Na časy, keď sa na Slovensku prvýkrát objavili Turci a ako ich lesy v okolí prinútili ustúpiť späť do Turecka, sa už len ťažko spomína. Hoci sa Turek obával nepriateľských lesov, nezabudol na teplý prameň, v ktorom si umýval nohy. O tejto vode rozprával svojim synom, tí to rozprávali ďalej a tak sa príbeh odovzdával z generácie na generáciu. Jeden z vnukov tohto Turka sa stal veliteľom janičiarov a rozhodol sa nájsť spomínaný prameň a postaviť tam turecké kúpele.

„Najprv si však musím poradiť nejako s tými lesmi!“ hútal. Hútal týždeň, potom druhý, až vyhútal, že s tými lesmi si azda poradí zakrivená turecká šablička - jatagan. Čím viac bude šabličiek, tým ľahšie prerúbe cestu k prameňu. Najal si janičiarov, elitu tureckého vojska, a dal sa hľadať dolinu, v ktorej jeho dedo nocoval. Musel prejsť okolo mnohých hradov. Takmer všetky dobyl. Na jednom sa však jeho zakrivené šabličky vyštrbili. Bolo to na hričovských hradbách, cez ktoré Turci neprešli.“

Hrad Hričov. Zdroj: turisticky.sk

Hradby totiž strážil otec Lahar so svojimi štyrmi synmi. Tento muž vedel, že turecké šable prinášajú iba smrť a hľadal spôsob, ako zabrániť nebezpečenstvu. Po dlhých úvahách sa rozhodol modliť k bohom svojich predkov, Slovanom. Avšak, nemohol sa modliť nahlas, lebo by ho mnísi ukrižovali za pohanstvo. Tajne chodil do brezového hája, kde vzýval Perúna. Jeho žena Mária sa o tom dozvedela, keď ho raz počula spomínať Perúnovo meno v spánku. Bola vystrašená a išla za mníchom, ktorý býval neďaleko v jaskyni. Prosiac ho o radu, požiadala, aby jej pomohol odvrátiť jej muža od pohanstva. Mních sa rozhodol vydať na hrad a varovať Lahara pred veľkým hriechom. Ten ho však poslal späť s výsmechom. Mních ho teda preklial, aby do roka a do dňa dušu vypustil.

„Starý Lahar na jeho slová nedbal a pripravoval sa na vojnu s Turkami. Prišli skôr, ako očakával. Nedostali sa však cez hričovské hradby... Možno aj preto, že ich strážili duchovia starých Slovanov. Všetci si na nich vylámali jatagany, všetci si na nich hlavy rozbili. Mníchova kliatba sa ale naplnila. Pod tureckou šabľou vypustil starý Lahar dušu a spolu s ním aj jeho štyria synovia. Keď to zbadala Mária, od žiaľu si začala trhať vlasy. „Ja nešťastnica!“ zvolala. „Prečo boh trestá moje deti, a nie mňa? Ó, Bože, trestaj mňa...“

Hrad Hričov. Zdroj: turisticky.sk

Aj na jej slová čoskoro osud zareagoval. O nešťastnej, no bohatej vdove sa dozvedel prefíkaný gróf, ktorý žil na Bytčianskom zámku. Rozhodol sa požiadať Máriu o ruku a ona, túžiaca zabudnúť na svoj smútok, mu ju sľúbila. Avšak v svadobnú noc jej gróf vzal kľúč od pokladnice a nechal ju zamurovať v izbe. Mária sa zúfalo búrila a každú noc z hradu zaznievali jej náreky a preklínanie. Preklínala grófa, Turkov, ale najviac mnícha, ktorý ju k zrade naviedol. Každú noc volala: „Bodaj by si sa na skalu premenil…“

A v jednej noci sa jej slová stali skutočnosťou. Mních skamenel. Premenil sa na skalu, ktorá dodnes stojí neďaleko Hričovského hradu. Vravia jej skamenený mních.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - KUGLEROVÁ, Zuzana. Turkova stupaj: povesti zo žilinského kraja. Bratislava Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2003. 133 s. ISBN 8080611653