Turistická informačná kancelária mesta Žilina v rámci svojho Adventného čítania priblížila ďalší príbeh od spisovateľky Zuzany Kuglerovej, tentokrát s názvom Zázrak pátra Jankoviča.

Povesť sa viaže k obdobiu od polovice 16. storočia, kedy sa na území Horného Uhorska, dnešného Slovenska, začalo šírenie evanjelickej cirkvi. Na stranu evanjelikov sa pridali aj niektoré významné šľachtické rody, ako napríklad Thurzovci na severe. Reformáciu však neskôr vystriedala rekatolizácia, ktorú na našom území šírili jezuiti, ktorí prišli do Žiliny v polovici 17. storočia. V tomto období sa začali ľudia vracať späť ku katolíckej viere. Príbeh spod pera spisovateľky Zuzany Kuglerovej, ktorý vám teraz priblížime, sa dotýka práve týchto udalostí, hoci je skôr povesťou.

Ilustračné foto. Zdroj: tikzilina.eu

Zázrak pátra Jankoviča

V čase, keď sa hranice sultánovej ríše približovali k nášmu územiu, Európa nebola ohrozená len tureckými útokmi, ale aj náboženskými nepokojmi medzi protestantmi a katolíkmi. Turzovci, aby sa vyhli tureckej hrozbe, opustili juh krajiny a presťahovali sa na sever, do zámku v Bytči. Podporovali vzdelanie a kultúru a na svoje panstvo pozývali vzdelaných ľudí. V Žiline založili školu, kde vyučovali protestantskí kňazi.

Neskôr sa však vlastníkom Žiliny stal gróf Esterházi, silný katolík, ktorý nebol spokojný s protestantským vplyvom v meste. Pozval do Žiliny jezuitov a kúpil im dom na rínku. Jezuitskú misiu viedol páter Jankovič, ktorý chcel v Žiline okamžite slúžiť prvú omšu v kostole. Obyvatelia však neakceptovali, že gróf Esterházi vyhnal protestantských kňazov. Keď videli pátra prichádzať v bielom rúchu, začali do neho hádzať kamene a blato. Vtedy páter zodvihol ruky k nebu a modlil sa: „Pane, potresci ich pýchu!“ Žilinčania ho však nepočúvali a dokonca podpálili dom, ktorý gróf daroval jezuitom. Páter sa rozhodol opustiť mesto, no pred mestskou bránou sa otočil a preklial Žilinu: „Bodaj by ťa Boh potrestal najťažšou z egyptských rán!“

Ilustračné foto. Zdroj: tikzilina.eu

Do roka a do dňa postihla mesto pohroma – polia zakryli mračná kobyliek, ktoré zničili úrodu, a v Žiline vypukol hladomor a choroby. Mestskí radní páni požiadali o pomoc grófa Esterháziho, ktorý im odporučil odprosiť pátra Jankoviča a zrušiť prekliatie. Ten im odkázal: „Kliatbu zruším, keď sa verejne budete kajať zo svojich hriechov!“ V nedeľu sa v kostole zišli všetci žilinskí obyvatelia, kde im páter udelil kázeň o Božom hneve aj odpustení. Ich pokánie však nebolo úprimné až do momentu, keď sa vo dverách kostola objavilo nevinné dievča s kyticou ľalií, ktoré sľúbilo, že sa stane mníškou, ak sa v meste skončí mor. Ďalšie dievčatá sa k nej pridali, no posledná, dvanásta, váhala, pretože ju čakala svadba. Napriek tomu sa všetky dievčatá s páterom vybrali na pole, kde predtým rástla pšenica, ale teraz tam sedeli kobylky. Páter zodvihol ruky k nebu a zvolal: „Bože, daj nám náš chlieb každodenný a odním od nás svoj trest!“ A vtedy sa stal zázrak – víchor zmietol všetky kobylky. Keď víchor ustal, polia boli opäť plné pšenice.

Od tej chvíle jezuiti v Žiline prosperovali. Ľudia ich rešpektovali a prinášali im dary, ktoré rozdeľovali medzi chudobných. V dome, ktorý dostali od grófa, postavili sirotinec a neskôr aj školu. Staré ženy však hovoria, že hladomor by neskončil, keby sa posledná dvanásta dievčina s ťažkým srdcom nevzdala svojho milého. Keby nepriniesla túto obetu, mor by v Žiline pokračoval.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - KUGLEROVÁ, Zuzana. 2007. Kliatba kožušníkovej vdovy: Staré povesti zo Žiliny a okolia. Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2007. 209-213 s. ISBN 978-80-89208-73-9