V mestečku Rajec koluje povesť o tajomnom mlyne a vodníkovi, ktorý sa zamiloval do krásnych tanečníc. Gróf Podmanický, ktorý dal mlyn postaviť, chcel ušetriť dievčatá od námahy a dopriať im viacej síl na tanec. Tento zámer však neunikol pozornosti vodníka z Rajčianky. Povesť Zuzany Kuglerovej, ktorá rozpráva o vodníkovej ponuke, zlate a tanci, sa mení na tragikomický príbeh plný zradného klamu a nečakaného trestu.

Tancovačka s vodníkom (povesť z Rajca)

V Rajci kedysi stál mlyn, ktorý dal postaviť gróf Podmanický, aby ušetril nohy najchýrečnejším rajeckým dievčatám. Mlyn mal slúžiť na to, aby dievčatá, ktoré sa mu veľmi páčili, nemuseli chodiť mlieť ďaleko. Dozvedel sa však o ňom aj vodník z Rajčianky, ktorý sa rozhodol, že si tieto dievčatá obzrie.

„Ukryl sa pod mlynské koleso a pozeral sa na dievčatá, keď chodili mlieť. Zapáčila sa mu richtárova Malvínka. Počkal si na jej matku, keď išla okolo mlyna, a vraví: „Alebo mi dáš svoju dievku za ženu, alebo ťa stiahnem pod vodu.“ Richtárova žena sa sprvu naľakala, no potom vzala rozum do hrsti. V duchu si vraví: aj vodník je len chlap, aj keď zelený! A každý chlap váha, za čím sa radšej otočiť, či za dievčenskou sukňou alebo za zlatými dukátmi! Po chvíli uvažovania mu povedala: „Mladá žena je iba na trápenie. Ty vo vode a ona na suchu. No zlatý dukát žiadna voda nerozmočí. Dám ti namiesto Malvínky každý rok päť zlatých.“

Mesto Rajec. Zdroj: Facebook/Mesto Rajec

Vodníkovi sa ponuka richtárovej ženy páčila, vedel však, že nemôže dievča vziať k sebe do vody, pretože by musel na brehu postaviť dom a tam za ňou potme chodiť. Ako vodník, ktorý môže byť na súši len dovtedy, kým nezačne svitať, sa radšej rozhodol prijať päť zlatých dukátov. Od tej doby richtárka každý rok pred Veľkou nocou kládla dukáty na mlynské koleso. Tento výmenný obchod by možno pokračoval naveky, keby neprišla bieda.

„Nebolo čo mlieť, nebolo z čoho piecť. Richtárka minula dukáty na jedlo. Zostal jej iba jeden. Pred Veľkou nocou ho doniesla do mlyna a položila na koleso. Vodník napaprčene vystrčil hlavu z vody von: „Viac nemáš, richtárka?!“ pýta sa. „Nemám!“ zaznela odpoveď. „Tak mi svoju dievku za ženu musíš dať!“ Skormútená richtárka sa vybrala za Malvínkou, aby jej povedala, aký zlý osud ju čaká. Malvínka si ju vypočula a vraví: „Neboj sa, mamička. Len choď za vodníkom a povedz mu, že ešte predtým, ako za neho pôjdem, chcem sa so svojimi kamarátkami rozlúčiť. Môže prísť na michalský jarmok a tam nás naposledy vytancovať.“

Mesto Rajec. Zdroj: Facebook/Mesto Rajec

Vodníkovi sa taká rozlúčka páčila. Začal sa teda chystať na jarmok - obliekol sa do zeleného kabáta a do zelených čižiem. Na jarmoku našiel Malvínku, ktorá tancovala medzi dievčatami. „Vítaj, ženích!“ kričali naňho dievčatá. „Poď s nami tancovať!“ A vodník tancoval. Tancoval celú noc až do rána bieleho. Keď sa chcel vrátiť nazad do Váhu, dievčatá ho znova vzali do kola a nepustili. Keď nebo zružovelo, vodník sa začal meniť na paru. „Od zlosti zvolal: „Zato, že ste ma oklamali, potrestám vaše nohy, čo so mnou tancovali. Vezmem vám mlyn, ktorý dal pre vás gróf Podmanický postaviť. Budete musieť chodiť mlieť inde!“ Potom sa vyparil.

Ešte v ten večer sa nad Rajcom strhla búrka a mlyn sa zrútil. Gróf Podmanický ho chcel opraviť, ale dievčatá ho prosili, aby to neurobil, lebo sa báli návratu vodníka. Radšej chodili mlieť inam, aj keď im nohy zhrubli od hrboľatých ciest a chrbty zohli vrecia múky. Hovorí sa, že ak sa niektorá z dievčat prisľúbi vodníkovi za ženu, mlyn sa zázračne objaví a dievčatá si budú môcť šetriť nohy len na tanec.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - KUGLEROVÁ, Zuzana. Turkova stupaj: povesti zo žilinského kraja. Bratislava Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2003. 133 s. ISBN 8080611653