Turistická informačná kancelária mesta Žilina v rámci svojho Adventného čítania priblížila ďalší príbeh od spisovateľky Zuzany Kuglerovej, tentokrát s názvom Zakliaty prameň. Povesť sa viaže k zázračnému prameňu, ktorý vyvieral pod Dubňom a jeho voda mala čarovnú moc - dokázala vyliečiť slepotu. Dnes však už nikto nevie, kde sa tento kúzelný prameň nachádzal.

Zakliaty prameň

V časoch, keď krajine vládol rod Podmanických, prameň navštevovalo mnoho ľudí, ktorí v ňom hľadali pomoc pre svoje zdravie. V jednej z dedín pod Strečnianskym hradom žil lakomý sedliak Kyseľ, ktorý mal veľké stádo koní, kráv a ďalších hospodárskych zvierat. Jeho úrodné polia plné pšenice mu prinášali nielen veľa múky, ale aj veľa peňazí. Patril medzi najbohatších v okolí, ale jeho gazdovstvo si vyžadovalo pomoc. Rozhodol sa teda, že zamestná paholka, a tak zavolal chlapca Vincka, syna obecného hlásnika. Vincko súhlasil a začal pracovať na sedliakovom statku.

„Vincko bol súci mládenec, nebál sa žiadnej roboty. Hneď ako prišli na sedliakov statok, vyhrnul si rukávy a šup do roboty. Vstával skôr, ako stihol kohút zakikiríkať a išiel spať, keď jeho otec ohlásil polnoc. Každý deň obriadil statok, a potom pracoval na poli. Za toľkú prácu by si zaslúžil poriadnu stravu aj nocľah. Ale skúpy sedliak ho dal do maštale ku kravám spať a na tanier mu len kašu lial. Vincko veril, že mu to oplatí na konci roka grošmi naviac. Keď prišlo vyúčtovanie na konci roka, sedliak mu dal divnú plácu – slepého vola. Vincko sa najprv zdráhal, nesúhlasil, ale keď mu gazda pohrozil, že nedostane nič, vola vzal a viedol si ho dole dedinou k domu, kde býval jeho otec hlásnik. I priviazal vola o ohradu. Keď otec zistil, akú plácu Vincko dostal od lakomého sedliaka, bolo mu syna ľúto. Ale potom povedal: „Aj to je Božie stvorenie. Skús ho vziať k zázračnému prameňu, čo vyviera pod Dubňom. Azda voda z prameňa zmyje z jeho očí slepotu.“

Ilustračné foto. Zdroj: tikzilina.eu

Vincko sa vydal na miesto a vola začal napájať vodou z prameňa. Po niekoľkých dňoch sa jeho stav zlepšil, stále bol síce slepý, ale krok mal rezkejší a aj kostnaté boky sa mu zaguľatili. Po niekoľkých dňoch bol silnejší až nakoniec jedného dňa začal vidieť. Vincko sa s radosťou vrátil do dediny, kde ho stretol sedliak Kyseľ, ktorý bol prekvapený, že vôl opäť vidí a vyzerá oveľa zdravšie. „Stoj, zlodej! Kam si dal vola, čo som ti dal a kde si ukradol tohto?!“ kričal sedliak. Vincko sa bránil, že vola neukradol, ale že sa mu vrátil zrak vďaka zázračnej vode spod Dubňa. Lakomý sedliak mu však neveril a rozhodol sa, že Vincko mu za tohto vola musí ešte ďalší rok slúžiť.

„Vola odviedli do maštale a Vincka čakala tá istá práca na statku ako minulý rok - spánok v maštali a prostá kaša na obed. Pri toľkej robote nemal čas vodiť vola k prameňu. Preto sa stalo, že vôl opäť schudol, zoslabol a oslepol. Po roku služby Vincko čakal na vyplatenie. Ale skúpi sedliak mu vykričal, že si nič nezaslúži, iba ak bičom dostať. Vincko sa pobral domov s prázdnymi rukami. Za volom mu bolo smutno, po večeroch sa mu prihováral a vôl mu jedol slamu priamo z dlane.“

Ilustračné foto. Zdroj: tikzilina.eu

Smutný Vincko sa rozlúčil s volom, ktorý mu bol ako priateľ. Vtedy vôl prehovoril ľudskou rečou: „Neboj sa Vincko, choď pokojne domov. Teba čaká odmena za tvoju statočnosť a sedliaka trest za jeho lakomstvo!“ A tak sa aj stalo. Sedliak sa pokúsil opäť vyliečiť vola pomocou vody z prameňa, nafŕkal mu ju do očí, ale jedna kvapka spadla aj na sedliakove viečka. Vtedy sa stalo niečo nečakané.

„Vôl vyzdravel a sedliak oslepol. Bol to trest za to, že oklamal poctivého Vincka. Darmo kričal, nadával, prosil. Chcel si vysadnúť na vola, ale ten odišiel do dediny za Vinckom. Sedliak Kyseľ sa ledva dovliekol domov. Odvtedy ho ľudia často videli blúdiť smerom k Dubňu, ako hľadá prameň so zázračnou vodou. Chcel si s ňou pretrieť slepé oči, aby opäť videl. Ale prameň už nenašiel, stratil sa.“

Hovorí sa, že ho zaklial samotný Dubeň a odkliať ho môže len čestný chlapec s poctivou dušou ako bol Vincko.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - KUGLEROVÁ, Zuzana. 2007. Kliatba kožušníkovej vdovy: Staré povesti zo Žiliny a okolia. Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2007. 209-213 s. ISBN 978-80-89208-73-9