Počas uplynulých liet skutočne veľa ľudí uvažovalo o tom, kde sa zrodil názov obce Istebné. Kým jedna skupina tvrdila, že je to spojenie slovenského a latinského slovného spojenia „iste — bene,“, čo znamená iste dobre, tí druhí mali na pamäti známu povesť o rybárovi, ktorého dôvtip a podnikavosť nebola odmenená vďakou, ale čoraz väčším hladom po tovare a chamtivosťou.

Povesť hovorí o tom, že v Istebnom bol kedysi veľký rybník, ktorý sa, žiaľ, nezachoval. Neďaleko neho bol malý domček, kde dotyčný rybár prespával. V lotyštine tomuto domčeku hovorili „isteba", teda zrub z dreva. Podľa tohto názoru prevzali uvedené slovo všetky slovanské národy, ale aj Germáni a Taliani. Mužovi prischlo pomenovanie „Istebník", čo je najbližšie k spomínanému názvu obce.

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

V Istebnom bol kedysi veľký rybník

Ak by ste žili v dávnych časoch, iste by vás na dlhých cestách potešilo nejaké občerstvenie, ktoré ste vtedy nenašli na každom kroku. Práve tieto pochúťky ponúkal rybár Istebník, ktorý býval v malom domčeku pri rybníku. Poznali ho široko-ďaleko. Chytal ryby, sušil ich a údil. Neskôr ich predával alebo z nich pripravoval chutné jedlá.

Na nich si vedeli pochutiť pocestní, ktorí išli do Liptova alebo do Žiliny a možno ešte ďalej. Zvykli sa zastaviť, oddýchnuť si a posilniť sa chutným jedlom, ktoré rybár pre takú príležitosť pripravil. Jeho služby si pochvaľovali viacerí a chýr o ňom sa rozšíril až do miestneho kráľovstva na Oravskom hrade. Jeden z kráľovských úradníkov ho nepríjemne prekvapil. Ten sa síce prišiel tiež najesť, no keď zhltol posledné sústo, spustil svoju výpalnícku reč.

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

„To všetko nám budeš odovzdávať na hrad. Tak si to želá osvietený pán kastelán. Lebo toto je hradný majetok a ty si tiež hradný poddaný, a tak nebudeš iných kŕmiť, ale všetko pošleš milostivému pánovi na hrad," rozkazovačne podal úradník túto nepríjemnú informáciu Istebníkovi. Ten po jeho slovách zosmutnel.

Pochopil aj to, že buď sa z milovaného kraja pri veľkom jazere stiahne, alebo kývne na ponuku a bude okrem pocestných musieť živiť ešte aj panovníka. „A dobre si rozmysli, ako budeš slúžiť osvietenému a milostivému pánovi za to, že sa tu môžeš rozťahovať,“ pripomenul mu ešte chamtivý úradník pri svojom odchode.

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Zatiaľ čo rybár rozmýšľal o svojej biede, prešlo niekoľko dní a už sa priblížil ďalší kráľovský úradník. „Toto je kráľov majetok a ty si kráľov poddaný, aj všetko čo je naokolo, je kráľovo. Každý rok naložíš na voz, koľko uvezieš a dovezieš na kráľovský dvor. Rozumel si?“ vyhrážal sa mu ďalší pánsky stúpenec, ktorý sa rovnako, ako jeho predchodca, do sýtosti najedol jeho rýb. Neodvážil sa odmietnuť, pretože sa mu už vyhrážali aj tým, že ak nepočúvne, utopia ho v rybníku.

Prešiel nejaký čas a keď rybár už celkom rozmýšľal, že sa kdesi do sveta vytratí, pri rybníku sa ukázal mních od templárov. Rybár sa potešil, pretože mal aspoň malú nádej, že sa bude môcť komusi vyžalovať. Mních si tiež vychutnal jedlo a potom zadumane pozeral na vodnú hladinu.

„Mal by si súcitiť s ľuďmi, čo biedu trú, v hlade sa modlia aj za tvoju spásu. Patrilo by sa ti posielať do kláštora desať rýb denne i dáku inú poživeň. Iste sa ti potom bude lepšie vodiť, keď sa bratia budú denne ráno aj večer za teba modliť,“ dosť rázne začal prezrádzať mních dôvod, prečo sa pri rybárovi v ten deň zastavil. „A keď sa to tak vezme, toto je majetok kláštora a aj podľa iných zemských regúl si povinný na nás prispievať,“ doložil mních a ešte pri odchode so zdvihnutým prstom opakovane napomínal rybára, ktorý po týchto slovách už úplne stratil chuť do života. Dokonca na niekoľko dní ani päty z chalúpky nevytiahol.

Ilustračné foto. Zdroj: Facebook/Obec Istebné

Toto obdobie bolo príznačné aj tým, že sa spustil masívny dážď. Pršalo veľa dní po sebe. Lialo ako v súdny deň. Obďaleč hučala rieka. Zlovestne stenala. Aj voda v jazere tmavla a hladina sa dvíhala. Potom sa prihnala vlna. S hukotom a treskom sa zmietala nadol, do doliny. Na druhý deň vyšlo slnko, akoby sa nič nebolo stalo. Chalúpky ani rybníka už nebolo. Rybár Istebník sa horko-ťažko zachránil. Všetko ostatné bolo preč. No aj tak sa Istebník usmieval.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - HUBA, Peter. Povesti z Oravy. Prvé vydanie. Dolný Kubín: Janka Hubová, 2009. 87 s. ISBN 9788097017804