Začítajte sa do ďalšieho z príbehov, ktoré vo svojej publikácii Turkova stupaj zhromaždila spisovateľka Zuzana Kuglerová. Dramatický príbeh sa dotýka obce Hlboké nad Váhom neďaleko Bytče. Obyvateľov tejto malebnej obce kedysi pravidelne terorizovali násilnícki Turci. Tí sa v tomto regióne často sústredili na unášanie krásnych dievčat, z ktorých sa neskôr stali otrokyne.

Zdroj: hlbokenadvahom.info

Zasypaní Turci (povesť z Hlbokého)

Pekné dievčatá boli kedysi pre Turkov viac ako zlato. Tie po únose často končievali v Carihrade a následne ich predávali ako otrokyne. Ktorej sa to nepáčilo, tú odvliekli nasilu a proti jej vôli. Po dedinách potom nezostalo ani nohy po pekných dievkach. Ak by ste aj nejakú našli, bolo by to len vďaka tomu, že ich staré mamy ukryli do pivníc.

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Tak to, žiaľ, bývalo aj v Hlbokom. Turci sa dozvedeli, že v tejto časti na severe dnešného Slovenska žije množstvo švárnych dievok. Vojsko sa teda vybralo od Považského hradu k Hlbokému. Zbadal ich aj istý šuhaj menom Jurko, ktorý robil hliadku na horizonte obce. Vysoké skaly viacerým jeho pobočníkom poskytovali dostatočný rozhľad, vďaka čomu mohli domáce obyvateľstvo varovať.

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Jurko si pre tento účel dohodol s chlapcami signál pomocou valašky. Ten im napokon dal, čo bol moment, kedy museli zobrať rozum do hrsti. Pre nenásytných Turkov si pripravili pascu vo forme vyhĺbenej jaskyne v skalnatom brale. Aby to Turkom sťažili, úkryt mal dva východy, jeden veľmi úzky a ten druhý rozšírený.

Do jaskyne ukryli všetky pekné dievčatá z dediny. Tie čakali, kedy vojdú Turci do doliny. Ako prvý pricválal veliteľ, ktorému sa vtedy hovorilo „bej". Za ním pricválalo na koňoch jeho dvanásť synov. Spolu s družinou prehľadali celú dedinu vrátané holí, polí a iných pastvín. Prevracali lístie a aj trávu, no nikde ani stopy po švárnych dievčatách.

Trvalo im to síce niekoľko hodín, no nakoniec sa pristavili aj pri blízkej skale. Išlo o Súľovské skaly. V tom momente vybehli dve krásne dievčatá na čistinku, kde priamo pred očami Turkov tancovali. Išlo o Jurkovu milú a jej najlepšiu kamarátku. Tie dve sa dohodli, že budú fungovať ako „návnada" pre Turkov, ktorí sa za nimi skutočne rozbehli. Dvojica dievčat si to zamierila do skalnatého úkrytu a Turci išli za nimi.

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Tu nadšení Turci šťastím len tak poskočili. „Chytili sme prepeličky!" zajasal jeden z nich. „Teraz nám nielen tie dve, ale všetky budú tancovať!" potešil sa ďalší. To ešte netušili, že ich v tom okamihu junáci zasypali skalami, aby nemohli ujsť, zatiaľ čo dievčatá sa cez druhý, úzky otvor preplazili von. Veľkým Turkom s brnením sa to neporadilo, a tak skončili zasypaní v skalnatej pasci.

Táto jaskyňa sa stala hrobom Turkov a časom sa na ňu zabudlo. Dnes sa už nevie, kde sa presne nachádzala, no pamiatka na ňu zotrváva dodnes. Najväčšej skale dali mládenci meno „Prebitá".

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - KUGLEROVÁ, Zuzana. 2007. Kliatba kožušníkovej vdovy: Staré povesti zo Žiliny a okolia. Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2007. 209-213 s. ISBN 978-80-89208-73-9