Aj lesy v okolí Komjatnej čelia náporu zberačov jeleních zhodov. „V tejto dobe je u nás ešte veľa snehu, je stav núdze a zver chodíme prikrmovať. Krmelce máme naplnené a zver sa okolo nich zdržiava celú noc. Jelene počas kŕmenia zvyknú zhodiť parožie,“ vysvetľuje Karol Kubis, člen Poľovnej stráže Poľovníckeho združenia v Komjatnej.

Príležitosť pre nelegálnych zberačov parožia prichádza hneď skoro ráno. „Zhodári chodia už ráno okolo štvrtej, majú čelovky, baterky a hľadajú parožie. Zver plašia a preháňajú, je v strese, je to strašné,“ hovorí Kubis. Po zime však zver potrebuje práve pokoj. „Tá zver žije teraz v takom režime, že sa pohybuje od krmelca tak maximálne 200- 300 metrov, cez deň sa niekde vyhrieva na slnečných stráňach a večer sa znova vracia za potravou. Veľké vzdialenosti nevykonáva, lebo je vyslabnutá,“ hovorí Emil Hládek, poľovný hospodár z Poľovníckeho združenia v Komjatnej.

Nelegálni zberači ale zhody nezbierajú iba v okolí krmelcov. Zver dokážu stopovať a naháňať celé hodiny a môže to mať nepríjemné dôsledky. „Zver je po tuhej zime vysilená, a oni ju naháňajú. Aj dnes ráno som na prechádzke videl dve čriedy jeleňov bežať, niekto ich musel vyplašiť. Najhoršie je to, že chodia po tých stopách a prenasledujú tú zver. Odoženú ju ďaleko od krmelcov, v tom vysokom snehu je to pre zver poriadny šok a koľkokrát ju štvú stovky metrov, aj celé kilometre. Môže sa stať, že príde aj k nejakým úhynom,“ hovorí Emil Hládek.

Hoci majú v revíri okolo 20 fotopascí, odhaliť identitu nelegálnych zberačov je zložité. „Kým sa prepne na kamere režim, keďže zaznamená svetlo z čelovky, sú už preč. My vidíme, že tam boli, ale nevieme zistiť, o koho išlo,“ hovorí Kubis.

Stáva sa, že nelegálnych zberačov poľovníci vidia aj naživo. „Je veľmi ťažké prichytiť niekoho v takomto prípade pri čine. Oni keď nás zbadajú, parožie niekde rýchlo odhodia a utekajú preč,“ vysvetľuje Kubis. Kompetencie členov poľovnej stráže sú obmedzené. „Pokiaľ ho priamo nechytia s parožím v ruke, tak mu nič nedokážu. Aj v takomto prípade ale musia volať políciu,“ dodáva Hládek.

Zhody sú však podľa zákona majetkom poľovníckeho revíru a zbierať ich môžu jedine členovia združenia. „Títo nelegálni zberači spôsobujú tým združeniu škody. Tie trofeje majú svoju hodnotu. Na zbieranie zhodov dávame svojim členom povolenky,“ vysvetľuje Hládek. Nelegálni zberači parožie buď predávajú, alebo sa dokážu z neho tešiť doma.

Svojim konaním sa zberači zhodov dopúšťajú priestupku na úseku poľovníctva. Ide však o problém celospoločenský. Už celé roky sa situácia pravidelne opakuje v lokalitách na celom Slovensku.