Liečivý Lúčanský vodopád

V minulosti sa viaceré zraky na Liptove upínali k liečivému Lúčanskému vodopádu. Ten svojou krásou a zdravotnými účinkami na ľudský organizmus opantal už nejedného cestovateľa. Svoj kredit na tom nesie aj čarokrásna blízka obec Lúčky a neďaleký vrch Veľký Choč, ktorý je už desaťročia „dobývaný" turistami.

Vodopád má dvanásť metrov a má typický kaskádovitý charakter. Voda cez okraj dopadá do neveľkého jazierka cez travertínovú terasu. Vodopád stvoril potok Lúčanka a svoju prácu na tom odviedli aj prítoky, ktoré sú sadrovcovo-zemité teplice. Aj im vďačíme za povestnú travertínovú výzdobu vodopádu. Ten sa v roku 1974 dostal do radu národných prírodných pamiatok.

Zdroj: kamnavylet.sk

Povesť o sučke, ktorá odhalila čaro vody

Pri tejto príležitosti sa doslova ponoríme do strhujúceho príbehu o sučke, ktorá sama medzi prvými odhalila liečivé čaro tejto prehistorickej vody. Hlavnú úlohu v tomto príbehu hrá valach Jano z Liptovskej Teplej a jeho sučka Chlpaňa. Tento štvornohý pomocník neodmysliteľne patril k jeho remeslu. S Chlpaňou mal však jeden závažný problém. Pri zachovaní psieho rodu sa vyskytli problémy.

„Behala, lietala za stádom, stačilo zapískať na prstoch a už vedela, z ktorej strany zohnať dokopy ovečky. Ani zlodeji - zvierací a či ľudskí - si pri nej neprišli na svoje. Neraz zahnala vlka aj chmatáka, len sa tak za nimi prášilo. Pre to všetko ju mal Jano rád. Navyše pri ovciach vyrástli spolu a nebol by ju vymenil za žiadneho iného psieho pomocníka. No predsa aj tejto sučke niečo chýbalo k dokonalosti. Kým Jano sa už ako poriadny chlap, čo prišiel do rokov a vie sa postarať o rodinu, oženil a so svojou Katrenou splodili štvoricu šarvancov, Chlpaňa nie a nie priviesť na svet aspoň jedno šteniatko."

Zdroj: kamnavylet.sk

Aj keď bola Chlpaňa verná a dobrá, bola neplodná a Jana to trápilo. Nepomáhali ani nijaké „babské recepty". „Všetko by bolo ostalo pri starom, keby sa raz Jano nebol zatúlal s kamarátmi z mokrej štvrte do Áronovej krčmy v Lúčkach. Práve odovzdal majiteľovi stáda všetko, čo mu podľa dohody patrilo. No a činil sa, napokon ako vždy, naozaj statočne. Hrudy bielučkého syra, gelety hustej a kyselkavej bryndze, hromádka mäkučkých koží z uhynutých kusov - lebo aj to sa pritrafí každému valachovi s veľkým stádom. To všetko odovzdal urodzenému pánovi Abaffymu."

Jano stretol partiu kamarátov pri vodopáde a v neďalekej krčme sa poriadne „posilnili". Prebudilo ich až ranné kikiríkanie kohútov. Dedinskí chlapi však uštedrili Janovi posmech za jeho sučku a za jej neplodnosť. Janovi sa posmechy nepáčili, no kdesi v hĺbke hlavy uvažoval, či náhodou nemajú pravdu, a či by sa jej nemal zbaviť.

„Tak, tak, bratku, veď je to hanba a nebodaj sa to prenesie aj na tvoje ovce, nikdy nevieš! - odtušil Števo a všetci traja sa rozrehotali ako odrastené kone. Hlavne tá posledná veta, hoci nezmyselná, bola na podpereného Jana už prisilná. V pomotanej hlave mu zrazu zbĺkol oheň hnevu na milovanú sučku, prebudený strachom o ďalšie živobytie. Asi to tak malo byť, že kráčali práve okolo jamy, v ktorej domáci v teplej vode prúdiacej z hlbín zeme máčali konope pred ďalším spracovaním. Jano sa naširoko rozkročil, surovo zdrapol Chlpaňu popod predné laby, že sa ani nestačila spamätať a veľkým oblúkom ju zahodil doprostred vody. Len tak čľuplo, vysoko vystrekla teplica... Ba ešte za ňou aj zakričal: - Bodaj si skazu vzala a mne stádo nehubila!"

Zdroj: kamnavylet.sk

Zakrátko, keď sa Jano vrátil domov k žene a k deťom, mu prišlo úbohého zvieraťa ľúto a s plačom sa pobral naspäť k vode. Niekoľko minút ju nemohol nájsť, no odrazu pozrel dolu a tam na zadných labách sedela Chlpaňa, ktorá vrtela chvostom a ružovým jazykom mu oblizovala nohu.

„Akoby mu hovorila: „No, gazda, nezachoval si sa pekne! Veľmi zle si sa zachoval, no ja ti odpúšťam, nehnevám sa a ďalej budem s tebou okolo stáda verne chodiť a pomáhať ti." Jano sa pustil do plaču ako malý Janko. Vyhladkal vernú sučku, poriadny kus slaninky jej pokrájal na lopáriku, so ženou sa vystískal a detváky do výšky - ale nie do vody, božechráň, to nie! - povyhadzoval, až výskali odušu."

Chlpaňa sa onedlho konečne prvýkrát okotila a potom každý ďalší rok priviedla na svet niekoľko šteniatok. Odvtedy si všetci pamätajú, ako lúčanská voda pomohla sučke valacha Jana k potomstvu. Panstvo dokonca neskôr začalo vodu používať aj pri bezdetných ženách. Skutkov sa preto neskôr chytil aj sám urodzený pán Abaffy a začal s úpravou jám a postupne vybudoval kúpele Lúčky.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - VÁLEK, Igor. Povesti o slovenskej vode. 1. vyd. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej s.r.o., 2020. 176 s. ISBN 9788081152993