Nedeľa 16. 06. 2024 02:30:57 | Meniny má Blanka, Bianka

Talenty Žilinského kraja: Florbalistky Sofia Tkáčiková a Erika Hromádková (ROZHOVOR + FOTO)

Osemnásťročná Sofia Tkáčiková a šestnásťročná Erika Hromádková sú rodáčky z obce Radoľa pri Kysuckom Novom Meste a venujú sa florbalu. Sofia aktuálne pôsobí vo florbalovom klube ŠK Vretenice Radoľa a Erika je hráčkou tímu ŠK 98 Pruské. V rozhovore nám prezradili, že ich začiatky s florbalom boli zaujímavé a veselé, no dnes sa už môžu pochváliť titulom juniorských majsteriek Slovenska. Foto: Súkromný archív ŠK Vretenice Radoľa - vľavo Sofia Tkáčiková, vpravo Erika Hromádková

Juliana Krčulová|28. máj 2023|12:25:04


Súvisiaci článok
Talent Žilinského kraja: Krasokorčuliarka Ema Doboszová (VIDEO + FOTO)
Čítajte viac >

„Ahojte, volám sa Sofia Tkáčiková, mám osemnásť rokov a už od malička žijem v obci Radoľa. Som tretiačka na Gymnáziu v Kysuckom Novom Meste a voľný čas si vypĺňam najmä ako ,,Vretenica“ vo florbalovom klube v Radoli,“ predstavila sa našej redakcii talentovaná florbalistka Sofia Tkáčiková, ktorú doplnila jej tímová kolegyňa:

„Volám sa Erika Hromádková, mám šestnásť rokov a som z obce Radoľa pri Kysuckom Novom Meste. Mojim športom je florbal, ktorému sa venujem od svojich dvanástich rokov. Som hráčka klubu ŠK 98 Pruské (obec pri Ilave) a v súčasnosti študujem na Gymnáziu v Kysuckom Novom Meste,“ uviedla športovkyňa Erika Hromádková.

1.jpg

Odkedy sa venujete florbalu?

  • Sofia: „Ku florbalu som sa so svojou mladšou sestrou a spolužiačkami zo školy dostala začiatkom roka 2018, keď sa v našej obci uskutočnil nábor dievčat do novovznikajúceho florbalového tímu pod vedením reprezentantiek – Alexandry Francl (vtedy ešte Kocúrovej) a Andrei Šidlovej a ich otcov Miroslavom Kocúrom a Zdenkom Šidlom - obetavých nadšencov, ktorí nám nezištne venovali svoj voľný čas a prenášali na nás svoje nadšenie.

Veľmi rýchlo florbal pobláznil celú našu rodinu, dokonca aj náš otec sa pridal ku trénerom a spoločne sa snažili pomáhať v rozbiehaní klubu. Ako klub sme začínali od nuly, bez výbavy, bez financií, dokonca bez mena. Na tréningoch sme namiesto mantinelov používali lavičky a brankárky nahrádzali stoličky. Chvalabohu, už sme niekde úplne inde. So sestrou Timeou sme sa zhostili vizuálnej stránky klubu a po schválení jeho dvojzmyselného názvu odvodeného od vrchu Vreteň a zároveň dravého živočícha, sme navrhli logo ŠK Vretenice Radoľa, neskôr aj dresy, založili sociálne siete a čoskoro všetky grafické produkty začali prechádzať našimi rukami, čo nás rovnako napĺňa ako šport.

Za tých pár rokov sa vo vedení klubu vystriedalo viacero mien, no najviac si s nami prežili práve môj otec, Anton Tkáčik, a Miroslav Kocúr, ktorí klub držia v chode po všetkých stránkach a samozrejme Vladimír Hromádka ako náš hlavný šofér, spoluorganizátor zápasov a podpora.“

2.jpg

  • Erika: „K florbalu som sa dostala v roku 2018, keď v Radoli začala skupina nadšencov tento šport nielen propagovať, ale aj trénovať nás, dievčatá, ktoré tento šport zaujal. Impulzom bolo, že nám florbal priblížili v tom čase už veľmi úspešné ženy florbalistky, Andrea Šidlová a Alexandra Kocúrová v súčasnosti už Alexandra Francl.

Prišli medzi nás ako majsterky i vicemajsterky Slovenska, reprezentantky, víťazky medzinárodného európskeho klubového turnaja v Lotyšsku, skrátka osobnosti, idoly, vzory. A nielen nás navštívili, ale keď mali čas, tak aj s nami trénovali.

Začiatky boli pre nás zaujímavé a veselé. Veď sme prvýkrát držali v rukách florbalové hokejky a mali sme s nimi na tréningoch cvičiť pre nás vtedy nemožne ťažké veci. Mantinely sme mali z gymnastických lavičiek. No proste zábava.

Po krátkom čase trénerské povinnosti zostali len na dvoch tréneroch Miríkovi a Tonkovi, obaja nadšenci amatéri. Mirík ako otec Sašky, s dlhoročnými skúsenosťami a vedomosťami o tomto športe, lebo samozrejme ako otec Sašky mal za sebou veľmi veľa tréningov i zápasov, a Tonko ako začiatočník, ale športovec srdcom, ktorý chcel rovnako svojim dcéram i nám ostatným dievčatám dať možnosť zažiť šport s úspechmi. No a neostali len pri nadšení, spravili si trénerské kurzy a začalo to pre nás vyzerať veľmi nádejne aj do budúcna.

Aby bolo možné nielen trénovať, ale aj hrávať súťažné zápasy, dohodla sa spolupráca s klubom ŠK 98 Pruské – najúspešnejším klubom ženskej florbalovej extraligy na Slovensku. Z Pruského podali pomocnú ruku a ponúkli možnosť stať sa ich súčasťou.“

3.jpg

V akom klube aktuálne pôsobíte a čo mu predchádzalo?

Sofia: „Síce s dievčatami trénujeme hlavne v Radoli, väčšinu súťažných zápasov máme odohratých za ŠK 98 Pruské, s ktorým sme ako klub uzavreli spoluprácu a dlhodobo dopĺňame ich káder vo všetkých vekových kategóriách. Prvýkrát sme za Pruské nastúpili v sezóne 2018/2019 ako staršie žiačky, čo boli naše vôbec prvé stretnutia so skutočným florbalom, a hneď proti najúspešnejšími mládežníckym tímom z Nemšovej a Partizánskeho. Samozrejme, odrážalo sa to na nelichotivých výsledkoch zápasov. My sme sa však nenechali znechutiť a pokračovali pravidelne aj v ďalších sezónach. Naša trpezlivosť sa začala vyplácať, keď boli výsledky zápasov čoraz tesnejšie až napokon prišli aj prvé výhry.“

Erika: „Som hráčka ŠK 98 Pruské, ako všetky terajšie staršie hráčky z Radole, ktoré v tom čase začali hrávať súťažne florbal. No ale srdcom som samozrejme i Vretenica z Radole, veď tu som doma, a tu to všetko začalo. Súťažné začiatky boli pamätné, veď náš naozajstný prvý zápas sme za Pruské v kategórii staršie žiačky hrali prvýkrát na riadnom ihrisku s mantinelmi a rozhodcami. No skrátka stres a neskôr sranda. Veď sme občas v zápase ani nevedeli, čo znamenajú rozhodcovské písknutia, čo máme v tej chvíli urobiť, no motovidlá. Prehrali sme 22:2, ale pre nás to bola úžasná motivácia. Aj my sme chceli byť raz víťazkami. A stalo sa, a odvtedy nielen raz!“

6.png

Koľkokrát do týždňa trénujete? Na čo sa na tréningoch zameriavate?

Sofia: „Základ týždňa tvoria dva 1,5-hodinové tréningy so spoluhráčkami, kde sa venujeme palicovej technike, taktike, ale aj kondičnej príprave a rôznym kompenzačným cvičeniam. Počas tejto sezóny sa nám hlavne venovali Rišo a Saška Franclovci. Keďže som si minulý rok urobila aj trénersky kurz, tak keď mi ostane čas, chodím otcovi pomáhať s trénovaním početného družstva žiačok a prípravky, z ktorých sa rysujú naozajstné talenty. V rámci prípravy na Majstrovstvá Slovenska sme ešte s dievčatami dochádzali na tréningy do Dubnice nad Váhom, aby sme sa lepšie zohrali s dievčatami z Pruského. Trénovali sme aj pod vedením Vladimíra Gábora, ktorý je, dovolím si povedať, najlepší tréner žien na Slovensku. Veď jeho úspechy hovoria samé!“

Erika: „V súčasnosti počas sezóny mávam dva tréningy týždenne, utorky a štvrtky, v hale v Radoli s našimi Vretenicami a jedenkrát v piatky v Dubnici nad Váhom, čo je naša domovská hala pre ŠK 98 Pruské. Tréningy sú rôzne zamerané, kondičné, technické, taktické herné, podľa toho, čo nám naplánujú tréneri. Nuž a víkendy sú zápasové.“

5.jpg

Aké výnimočné súťaže ste už absolvovali a aké cenné víťazstva už máte za sebou?

Sofia: „Začnem tým najčerstvejším úspechom a to je tohto sezónny titul na Majstrovstvách Slovenska a v regióne západ v kategórii Junioriek. Okrem toho sme sa po prvýkrát prihlásili do 1. ligy žien ako ŠK Vretenice Radoľa a prebojovali sa do play-off. Dalo nám to zabrať, lebo ako juniorky sme hrali v ženskej súťaži. Nikdy však nezabudnem na Majstrovstvá Slovenska Dorasteniek, na ktorých sme kvôli pandémii a zraneniam odohrali sedem zápasov o ôsmich hráčkach, s tým, že sme sa striedali o to, kto bude chytať v bránke. Už sme nehrali ani tak o umiestnenie, ako si skôr neurobiť hanbu. Bolo to náročné, no nesmierne nás to ako tím zblížilo a až vtedy sme naozaj pochopili, čoho sme skutočné schopné.“

Erika: „Pre mňa boli od začiatku všetky súťaže výnimočné. Veď pred pár rokmi som ani nesnívala o tom, že budem naozaj hrať riadnu súťaž, a už vôbec nie, že sa zúčastním nejakých majstrovstiev Slovenska. A stalo sa. Kuriózne boli pre mňa Majstrovstvá Slovenska v kategórii starších žiačok v roku 2021, keď som dohrala turnaj so zlomeným prstom na nohe, v sobotu aj v nedeľu. Lekár a sadra až potom v pondelok. O týždeň sme mali Majstrovstvá Slovenska v kategórii dorastenky, tam som bola len ako morálna podpora na lavičke. Baby boli statočné, niektoré zápasy hrali v malom počte hráčok. Ale vydržali a dohrali so cťou všetky zápasy a prehry boli tesné. Bola som pyšná, že medzi ne patrím i ja. No a najväčší príjemný šok som zažila, keď ma v lete v roku 2021 po spomínaných turnajoch oslovili staršie hráčky s tým, že chcú, aby som hrala s nimi ženskú extraligu. Ja v pätnástich a v najlepšom klube na Slovensku! Nie, nebola som žiadna superhráčka, ale dali mi šancu. Na také niečo sa nedá zabudnúť. Fakt som v sezóne 2021/2022 hrala Hyundai Extraligu žien za Pruské! Jasné, že moje minúty na palubovke boli podľa sily súpera a vývoja zápasu rôzne, ale naozaj som hrala i vo finálových zápasoch a to je na celý život. Skončili sme druhé – strieborné!

Naučila som sa za rok veľmi veľa a hlavne ma očarila atmosféra medzi nami na tréningoch, v šatni i na ihrisku. Priateľská, veselá a dobrosrdečná partia báb rôzneho veku, od začiatočníčky až po tie fakt hviezdne hráčky, ale bez manierov. Fakt fantastický tím.

Túto sezónu, ktorú sme práve zavŕšili zlatom v juniorkách, som hrala ešte súťaž Z1, čo je florbalová slovenská prvá liga žien, pod hlavičkou klubu Vretenice Radoľa. Trénovali nás Mirík Kocúr, Saška Francl a Rišo Francl a aj tu sa nám darilo. Po základnej časti sme skončili na 7. mieste, čím sme svoj cieľ spred súťaže ako nováčikovia splnili, zahrali sme si aj v nadstavbe v Play off. Veľa zápasov sme hrali v počte menej ako 9 hráčok, ale boli sme akceptovaným tímom súťaže, o čom svedčí, že mnohé naše súperky proti nám nastupovali vždy v silnej zostave. Tešilo nás, že nás brali ako vážnu konkurenciu a posúvalo nás to ďalej.

No a aj túto sezónu som patrila do A tímu Pruského v HEX lige. Keďže sa nám prekrývali termíny zápasov HEX a 1. ligy žien Z1, nebola som na všetkých zápasoch HEX, ale faktom je, že v Z1 som nazbierala veľmi veľa zápasovej praxe. Čo ma teší, že aj tento rok sme získali s ŠK 98 Pruské medailu v Hyundai Extralige žien, bronzovú. Je to neuveriteľné, 14 sezón Pruského v Extralige a 14 medailí a ja mám tú česť byť súčasťou takéhoto tímu. Všetko sa to pre mňa začalo v našej dedine Radoľa, takže môj športový osud sú dva dedinské kluby, Radoľa a Pruské. Skrátka, mám šťastie na dobrých ľudí na správnom mieste.“

4.jpg

Aké súťaže Vás tento rok ešte čakajú?

Sofia: „Sezónu 2022/2023 sme už ukončili, takže najbližšie súťaže začnú až v septembri. Tohtoročné majstrovstvá Slovenska boli mojou rozlúčkou s mládežníckymi kategóriami, takže budúca sezóna bude hlavne o 1. lige žien.“

Erika: „Sezóna 2023/2024 sa začne v lete týždenným športovým sústredením hráčok Extraligy, nuž a na jeseň začnú súťažné zápasy, pre mňa ešte stále aj juniorky, budem mať sedemnásť, no a dúfam, že budú Vretenice pokračovať aj v 1. lige žien.“

346985765_586101670292083_6399340748664374374_n.jpg

Čo plánujete v blízkej dobe?

Sofia: „Od júna nás s dievčatami čaká letná príprava pod vedením našej trénerky Sašky, zameraná najmä na naberanie kondičky pre ďalšiu sezónu. Momentálne pomáham s prípravou letného sústredenia pre naše najmladšie hráčky. Napriek tomu, že na budúci rok budem maturovať a pripravovať sa na prijímacie skúšky, chcem ešte minimálne jednu sezónu odohrať v 1. lige žien. Ďalšie sezóny sú otázne, keďže po strednej škole plánujem študovať na vysokej škole a ešte neviem, ako by som zvládala popri štúdiu dochádzať na tréningy a cez víkendy hrávať zápasy po celom Slovensku. Určite však s florbalom nechcem skončiť. Dal mi do života naozaj veľa – nové priateľstvá, skúsenosti, naučil ma lepšie pracovať pod tlakom, vytvoril lásku k pohybu a v neposlednom rade navýšil počet ľudí, ktorých môžem považovať za rodinu.“

Erika: „Zdokonaľovať sa je v čom celý život, takže samozrejme v škole som druháčka, treba stále zaberať. A vo florbale sa musím ešte strašne veľa zlepšovať. Som rada, že si stále dokážem nájsť aj voľný čas na kamarátky a kamarátov a tiež tomu, že ma v športe podporuje celá rodina i všetci skutoční priatelia. Na záver chcem poďakovať všetkým, ktorí mi pomohli a pomáhajú. Ale nebyť Mirka Kocúra a Tonka Tkáčika, nebol by dnes so mnou rozhovor o florbale.“

TIT.jpg

Si športovec alebo umelec a vynikáš medzi spolužiakmi? Máš menej ako 21 rokov a pri utieraní prachu z tvojich ocenení ti jedna sobota nestačí? Potom hľadáme práve teba!

Ak prekypuješ talentom už od škôlky, venuješ sa športu alebo hráš na hudobný nástroj, máš menej ako dvadsaťjeden rokov a si zo Žilinského kraja, neváhaj a daj nám o sebe vedieť!

Samozrejme, ak sa tento článok dostal ku rodinným príslušníkom, prajným kamarátom a známym talentovaných športovcov a umelcov, dajte nám o nich vedieť prostredníctvom nášho mailu tip@sp21.sk


Súvisiaci článok
Talent Žilinského kraja: Cyklista Jakub Hnojčík (VIDEO + FOTO)
Čítajte viac >

Zdieľať článok

Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk

Lock-icon

Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť