Povesť o kráľovi Matejovi, ktorý sa v preoblečení vydal spoznať utrpenie svojho ľudu, patrí k najpôsobivejším legendám z horného Považia. Spisovateľka Zuzana Kuglerová ju zachytila v knihe Turkova stupaj ako príbeh o vernosti, zrade i sľube, ktorý dokázal zmeniť osudy ľudí i celého kraja.

Nocľah pre kráľa Mateja (povesť z Hliníka)

Keď sa kráľ Matej ujal trónu, celé Uhorsko sužovala bieda a nespravodlivosť. Poddaní nemohli platiť dane, čo im nezobrali mocní páni z polí, to si odviedli zbojníci Turci. Mladý panovník nechápal, prečo je kráľovská pokladnica prázdna, a preto si predvolal troch radcov, aby mu poradili. Prvý navrhoval prísnejší bič na ľud, druhý zas odporúčal postaviť viac derešov. No ten tretí prehovoril múdrejšie: „Choď sa sám pozrieť, čo sa to v tvojej zemi robí!“

Kráľ poslúchol túto radu. Vzal si železom okovanú palicu a na cestu si prizval verného zbrojnoša Blažeja. Obaja sa prezliekli za chudobných pútnikov. Kým sa pohybovali neďaleko Budína, ľudia ich prijímali s pohostinnosťou - krajom sa totiž šírila zvesť, že kráľ Matej putuje preoblečený a dá sa spoznať podľa vyobrazenia na zlatom dukáte. Páni preto preventívne vytŕčali dukáty z mešcov a vítali pútnikov bohatými hostinami.

No ako sa kráľ so svojím sprievodcom vzďaľovali od kráľovského mesta smerom na horné Považie, zvesť o prestrojenom panovníkovi ich prestala predchádzať. Pod Súľovskými skalami už nik netušil, kto k nim zavítal. Kráľ a Blažej tak dva dni a dve noci kráčali v tichu, jedli len suchý chlieb a spávali pod holým nebom, na koreňoch starých stromov. „Na tretie ráno kráľ vraví svojmu zbrojnošovi: „Ej, Blažej, za teplú posteľ by som ti dal všetko, čo si zažiadaš.“ „Beriem ťa za slovo, pán kráľ,“ usmial sa naňho zbrojnoš, „žiadam si dom, v ktorom tá posteľ bude, a spolu s ním všetko, čo v tom dome žije!“

Hliník nad Váhom. Zdroj: zilina-gallery.sk

Na pol dňa cesty odtiaľ sa rozprestierala osada menom Hliník. Blažej ju dobre poznal, v detstve tam často chodieval. Práve tam totiž žila krásna Dorotka, dievčina s dlhými vlasmi, ktoré voňali ako čerstvý chlieb s medom. Tá vôňa mu ju odvtedy neodmysliteľne pripomínala, najmä odkedy ho otec poslal slúžiť ku kráľovi ako zbrojnoša. Aj teraz, keď sa k Hliníku priblížili, myslel Blažej na Dorotku. Jeho túžba ju opäť vidieť bola taká silná, že poháňal kráľa do rýchlejšieho kroku. Kým zapadlo slnko, stáli už pred dverami známeho domu. Dorotka im otvorila, no v preoblečenom pútnikovi svojho niekdajšieho priateľa nespoznala. Všimla si len ich unavené tváre a neotáľala, hneď sa pustila do chystania nocľahu.

Kým rozprestierala periny, do izby vošiel muž. „Povedzte, čo je nové vo svete, kým vám moja žena posteľ ustelie,“ spýtal sa. V tej chvíli Blažej pochopil trpkú pravdu - Dorotka je vydatá. Táto správa mu zlomila srdce a počas celej noci sa len nepokojne prehadzoval. No nebol sám, koho trápili myšlienky. Aj Dorotkin manžel nespal. Po chvíli premýšľania si spomenul na rozprávania o kráľovi v prestrojení a všimol si známy obraz na zlatom dukáte. Došlo mu, že v jeho dome prenocúva sám panovník. Rozhodol sa využiť túto príležitosť vo svoj prospech. Celú noc uvažoval, ako by z utajenej návštevy zbohatol.

Za úsvitu poslal svojho sluhu ku kapitánovi tureckých zbojníkov, ktorý sa skrýval v skalách nad Súľovom. Odkázal mu, že lesom prejdú dvaja pútnici a jeden z nich je kráľ. Ak ho zadrží, môže zaňho na kráľovskom dvore žiadať také výkupné, ktoré im zabezpečí bezstarostný život až do smrti.

Hliník nad Váhom. Zdroj: zilina-gallery.sk

„Sluha doniesol zvesť zbojníkovi Turkovi a ten si začal od šťastia ruky mädliť. Vyškriabal sa na najvyššiu skalu a odtiaľ číhal na pútnikov. Kráľ a Blažej sa vydali na cestu predpoludním. Blažejovi však srdce zhrýzal nepokoj. Keď vyšli z Hliníka, povedal kráľovi: „Vymeňme si úlohy. Zoberte si môj plášť aj moje meno a ja si vezmem vaše.“ Kráľ dal na zbrojnošove slová. Len čo vošli pod prítmie skál, zoskočila na nich celá kopa Turkov. Zrazu sa pred nimi vztýčil turecký kapitán, chlap ako hora, a s hurtom sa ich pýta: „Ktorý z vás je kráľ a ktorý zbrojnoš?“ „Ja som kráľ!“ odpovedal mu Blažej. „Dám ti putá!“ hovorí mu kapitán. „Tvoj zbrojnoš pôjde na Budínsky zámok a donesie mi výkupné. Ak sa nevráti, zahynieš.“

Turecký kapitán prepustil kráľa na slobodu, aby mohol priniesť výkupné. Kráľ však hneď zamieril na najbližšie panstvo a tam sa verejne priznal, kým v skutočnosti je, a opísal, čo sa prihodilo. Keď miestni poddaní zistili, že majú pred sebou samotného panovníka, ktorý chce zakročiť proti tureckým zbojníkom, neváhali a ochotne mu ponúkli pomoc. K sedliakom sa čoskoro pridali aj páni z Považského hradu - pochopili, že mať kráľa na svojej strane, hoci vládne v ďalekom Budíne, je výhodnejšie než znášať prítomnosť nebezpečného Turka v susedstve.

„Kým sa stihli Turci na druhý deň ráno v potoku umyť, udrelo na nich kráľovské vojsko. Blažej sa ocitol na slobode a kapitán vo väzení. Turecká družina bola rozprášená a kráľovi mal kto platiť dane. Keď sa vrátili do Budínskeho zámku, zavolal si kráľ Blažeja a núka mu: „Zachránil si ma. Želaj si, čo chceš.“ „To, čo si želám, si mi ako chudobný pútnik dával,“ hovorí Blažej, „no nemôžem to mať, hoci sa z teba medzičasom stal kráľ.“

Hliník nad Váhom. Zdroj: zilina-gallery.sk

V tej chvíli si kráľ spomenul na sľub, ktorý kedysi dal, že Blažejovi prenechá dom, kde prespali, spolu so všetkým, čo v ňom býva. „Sľúbil som a aj splním,“ povedal kráľ. „Nezabudol som na periny, ktoré mi pani Dorotka postlala. Viem, že by si v nich chcel znovu spať. Dom je tvoj a celý Hliník s ním. Dám ti k nemu aj horné Považie, ktoré si so mnou pochodil.“ Okrem toho obdaroval Blažeja aj ďalšími darmi, no Dorotku získať nemohol.

Jej muž sa totiž postavil na odpor a začal sa o majetok súdiť. Proces by sa možno vliekol celé roky, nebyť toho, že zrada si časom vybrala svoju daň. Turecký kapitán, ktorému hlinický pán sľuboval bohatstvo, utiekol z väzenia a svojmu bývalému spojencovi vystavil krutý účet - na mieste dušu vypustil. Dorotka ovdovela a napokon sa stala Blažejovou ženou. Tak sa aj Hliník stal jeho panstvom, presne ako mu to kedysi prisľúbil sám kráľ.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - KUGLEROVÁ, Zuzana. Turkova stupaj: povesti zo žilinského kraja. Bratislava Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2003. 133 s. ISBN 8080611653